OBNOVA DÓMU SA SKONČILA, REŠTAURÁTORI OSTÁVAJÚ
Symbolický slovensko-maďarský projekt cezhraničnej spolupráce ukončil desaťročia obnovy Dómu svätej Alžbety v Košiciach. Dnešnou oficiálnou prezentáciou jeho výsledkov, ktoré zahŕňali obnovu baziliky v Sarospataku a posledných štyroch bočných lodí Dómu, reštaurátori zo združenia VILLARD uzavreli komplexnú obnovu a reštaurovanie všetkých viditeľných častí interiéru košickej katedrály.
Slovenská časť projektu stála viac než 1,1 milióna eur. Vyše 80 percent investovaných prostriedkov pritom pochádzalo z eurofondov. Po obnove najviac vynikli fresky z 15. storočia, ktoré ohromujú svojou farebnosťou. Striedme farby využili reštaurátori na nenápadné vydelenie stredovekých častí chrámu od tých, ktoré boli vybudované až počas veľkej rekonštrukcie v rokoch 1877-1896. Súčasťou projektu je aj nová publikácia, približujúca málo známe dejiny Košíc, keď mesto patrilo k najvyhľadávanejším destináciám stredovekých pútnikov.
Reštaurátori však košickú perlu gotiky neopustia ani budúci rok. Presunú sa však do skrytých častí chrámu. V rámci nového projektu, financovaného hlavne z grantového systému Islandu, Lichtenšteinska a Nórska, sa pustia do obnovy interiéru južnej Matejovej veže. Ten nebol reštaurovaný od ukončenia stavby v roku 1477.
„Plánujeme tým zvýšiť turistický potenciál Dómu,“ uviedla projektová manažérka n. o. Perly Gotickej cesty Mária Bartková. Rekonštrukcia by sa mala skončiť v apríli 2016 a návštevníkom sprístupní nielen miestnosť pôvodného relikviára, ale aj pozoruhodný labyrint schodísk veže.
Foto: Ivan Fleischer
Odporúčané články
Napriek rastúcej popularite bezhotovostných platieb zostáva hotovosť pre Slovákov dôležitá. Jej význam ešte viac posilnilo zavedenie transakčnej dane, pre ktorú ju začali preferovať viaceré prevádzky. Dopyt po hotovosti tradične rastie aj pred veľkonočnými sviatkami – či už kvôli šibačke, nákupom alebo cestovaniu. Dobrou správou je, že k hotovosti sa dnes dostanete aj bez nutnosti vyhľadať banku či bankomatu. Stačí navštíviť poštu.
Starosta obce Zemplín Róbert Rostáš pracuje už druhý rok bez nároku na mzdu. Finančné prostriedky, ktoré by inak smerovali na jeho plat, investuje do rozvoja samosprávy. Doteraz takto do obce vložil približne 40-tisíc eur.
Listy miznú, poukazy strácajú význam a pobočky navštevuje každý rok menej ľudí. Záujem o služby, ktoré pošte dlhodobo prinášali najväčšie príjmy, medziročne klesá v miliónoch kusoch. Slovenská pošta preto reaguje na digitalizáciu presúvaním kapacít aj zdrojov tam, kde ich dnes zákazníci skutočne využívajú. Tichá transformácia poštového trhu znamená pre Slovenskú poštu opatrenia na zachovanie ekonomickej udržateľnosti a dostupnosti poštových služieb.
