Ochota dať sa zaočkovať proti COVID-19 mierne narástla
Rovnako, ako na prelome októbra a novembra narástla miera pocitu ohrozenia z ochorenia COVID-19, mierne narástla aj ochota dať sa zaočkovať proti tomuto ochoreniu. V septembri by sa dalo zaočkovať 23,5 percenta respondentov a na prelome októbra a novembra 26,8 percenta.
Vyplýva to z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý vznikol z iniciatívy MNFORCE, Slovenskej akadémie vied (SAV) a Seesame.
Na otázku „Ak by dnes bola dostupná vakcína na nový koronavírus schválená Európskou úniou, dali by ste sa zaočkovať?“ odpovedalo na prelome októbra a novembra kladne 26,8 percenta respondentov, zaočkovať by sa nenechalo 44,3 percenta respondentov a 28,9 percenta respondentov na otázku nevedelo odpovedať. V porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami je ochota dať sa zaočkovať od apríla najvyššia.
Ochota dať sa zaočkovať súvisí s pocitom ohrozenia epidémiou nového koronavírusu, respondenti, ktorí sa cítia byť ohrození, by sa dali zaočkovať častejšie. O niečo viac sú ochotní najmladší respondenti vo veku 18 – 29 rokov (33,9 percenta) a tiež o niečo viac by sa dali zaočkovať respondenti z Bratislavského a Prešovského kraja. V Bratislave deklarovalo ochotu viac respondentov (38,1 percenta) ako tých, ktorí očkovanie odmietajú (36,4 percenta).
[ad][/ad]Očkovanie a politika
Postoj k očkovaniu tiež výrazne súvisí s politickými preferenciami. Najväčšiu ochotu dať sa zaočkovať deklarujú respondenti, ktorí by vo voľbách volili stranu Za ľudí (52,6 percenta), koalíciu PS-Spolu (51 percenta), a OĽANO (46 percent). Najnižšiu ochotu deklarujú voliči strany ĽSNS (6,2 percenta).
„Malý nárast ochoty dať sa zaočkovať najpravdepodobnejšie súvisí s rastúcim pocitom ohrozenia epidémiou nového koronavírusu. Na rozdiel od niektorých zahraničných výskumov však na Slovensku neprevláda pozitívny postoj medzi najstaršími, ale naopak, najmladšími respondentmi,“ uviedol Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.
Spokojnosť s vládou
Respondenti, ktorí sú spokojnejší s tým, ako súčasná slovenská vláda postupuje pri zvládaní epidémie, sú ochotnejší dať sa zaočkovať a, naopak, zaočkovať by sa dalo iba 8,2 percenta z tých respondentov, ktorí sú s doterajším počínaním vlády v boji proti epidémii veľmi nespokojní.
Tí, ktorí v súvislosti s krízou spôsobenou šírením nového koronavírusu viac dôverujú vláde, zdravotníctvu a vedeckým inštitúciám na Slovensku deklarujú vyššiu ochotu dať sa zaočkovať. Najviac koreluje ochota s dôverou k vláde.
Od apríla je stále najvýznamnejším dôvodom, prečo sa nedať zaočkovať, uvádzané presvedčenie, že akákoľvek vakcína môže spôsobiť väčšie problémy ako nový koronavírus (27,6 percenta).
[ad2][/ad2](TASR)
Odporúčané články
Mesto ponúka svojim dlžníkom zbaviť sa dlhov, pričom do konca roka okrem dlžnej sumy zaplatia pokutu iba 5 eur. V priebehu tohto roka prišlo s viacerými zmenami týkajúcimi sa daní a miestnych poplatkov. V uplynulých mesiacoch začalo s využívaním moderných technológií, smart riešení a automatizovaným prístupom k databázam z Registra fyzických osôb, ktoré doposiaľ nemalo k dispozícii. Tieto nástroje mu umožnili efektívnejšie identifikovať obyvateľov, ktorí si neplnili svoju povinnosť a vyhýbali sa plateniu miestnych daní a poplatkov.
Európsky parlament a členské štáty Európskej únie sa v stredu dohodli na zákaze dovozu všetkého ruského zemného plynu do EÚ najneskôr do jesene 2027. Dohoda predstavuje kompromis medzi členskými štátmi a Parlamentom, ktorý požadoval skoršie zavedenie zákazu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vyhlásil, že Kyjev nemá žiadne zákonné ani morálne právo odstúpiť svoje územie Rusku v rámci akejkoľvek dohody zameranej na ukončenie takmer štyri roky trvajúcej vojny s Ruskom.
