Od ukončenia druhej svetovej vojny ubehlo 78. rokov
Európa si dnes (8. 5.) pripomína 78. výročie ukončenia druhej svetovej vojny. V hlavnom veliteľstve sovietskych vojsk v nemeckom Karlshorste, predmestí Berlína, podpísali 8. mája 1945 dokument o bezpodmienečnej kapitulácii hitlerovského Nemecka. Druhá svetová vojna sa tak v Európe oficiálne skončila.
Koniec vojny vo svete
Keďže v čase, keď dokument vstúpil do platnosti bol v Moskve pre časový posun už nasledujúci deň, v Rusku a niektorých postsovietskych štátoch si koniec bojov na európskom kontinente pripomínajú 9. mája. Bezpodmienečnú kapituláciu pritom nemecká branná moc podpísala už 7. mája 1945 vo francúzskom Remeši. Sovietsky zväz však následne tvrdil, že jeho zástupca na akte nemal potrebné právomoci, preto trval na opakovaní celej veci.
Začiatok 2. svetovej vojny
Druhá svetová vojna sa začala 1. septembra 1939 útokom Nemecka na Poľsko. K Hitlerovmu Nemecku sa pridalo Taliansko a neskôr aj Japonsko. Proti takzvanej Osi sa združili spojenci – Veľká Británia, Francúzsko, Sovietsky zväz, USA a ďalšie krajiny. Odhaduje sa, že v 2. svetovej vojne zahynulo viac ako 50 miliónov ľudí, podľa niektorých zdrojov dokonca viac ako 70 miliónov.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Je našou povinnosťou pripomínať si hrôzy, ktoré po sebe zanechala 2. svetová vojna
Príčinou vzniku vojnového konfliktu, počas ktorého sa bojovalo v Európe, Ázii i Afrike a do bojov sa zapojili aj občania Spojených štátov amerických, Kanady, Austrálie, Nového Zélandu a ďalších krajín, boli podľa historikov predovšetkým dôsledky Versaillskej zmluvy, uzatvorenej po 1. svetovej vojne, hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov a nástup nacizmu v Nemecku.
Slovensko stálo spočiatku na strane Hitlera
Slovenská republika, vyhlásená 14. marca 1939, na čele ktorej stál prezident Jozef Tiso, stála na začiatku 2. svetovej vojny na strane hitlerovského Nemecka. Zaradenie Slovenska k víťazným krajinám 2. svetovej vojny ovplyvnilo predovšetkým Slovenské národné povstanie, ktoré vypuklo 29. augusta 1944, a tiež činnosť československej exilovej vlády v Londýne. Po vojne sa Slovensko stalo súčasťou obnoveného československého štátu.
Pre európsky kontinent predstavuje ukončenie najkrvavejšieho konfliktu v dejinách ľudstva 8. máj, pre celý svet sa však vojna skončila až 2. septembra 1945 podpísaním japonskej kapitulácie. Predchádzalo jej zvrhnutie dvoch atómových bômb Američanmi na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki v auguste 1945.

Toto by ste mali o 8. máji vedieť
- Celé územie Československa v tej dobe ešte nebolo plne pod kontrolou československej vlády;
- Na území Československa sa nachádzali vojská Červenej armády, nemecké jednotky, ale aj americká tretia armáda;
- Aktivity nemeckých jednotiek skomplikovalo Pražské povstanie (5. 5.);
- Boje v Prahe neboli posledným ozbrojeným stretom s nemeckými jednotkami;
- Niektoré nemecké jednotky sa pokúsili prebojovať cez uzavretú demarkačnú líniu na západ aj po oficiálnom ukončení bojov;
- ukončením oficiálnych bojov v Československu sa neskončili všetky armádne operácie;
- 17. mája 1945 sa začalo obsadzovanie pohraničného územia československými jednotkami, ktoré bolo odtrhnuté od Československa počas Mníchovskej dohody na jeseň roku 1938.
Galéria






Zdroj: SITA (mt)
Odporúčané články
Deň boja za slobodu a demokraciu ako štátny sviatok si 17. novembra pripomíname od roku 2001. Parlament 25. októbra 2001 schválil poslanecký návrh novely zákona o štátnych sviatkoch, pod ktorý sa podpísali poslanci SMK, KDH, DS a LDU. Dovtedy bol 17. november na Slovensku na rozdiel od Českej republiky len pamätným dňom.
Ako sme nedávno informovali, v Mestskej časti Západ sa rozmohli prípady vykrádania áut. Počet vlámačiek stúpol až štvornásobne a šíria sa dohady, že by to mohli mať na svedomí organizované skupiny. Oslovili sme starostu MČ Západ Marcela Vrchotu s otázkami, kedy by mohli začať dohliadať na bezpečnosť v rizikových oblastiach žandári aj ako sa dá predchádzať ďalším podobným prípadom.
Väčšina Slovákov pociťuje nostalgiu za obdobím socializmu. Až 60 percent obyvateľov verí, že život v bývalom režime bol lepší ako dnes. Podľa prieskumu DEKK Inštitútu má pozitívny obraz o socializme približne 65 percent ľudí, zatiaľ čo len niečo vyše 28 percent si myslí, že za socializmu bolo horšie než dnes. Údaje odhaľujú komplexné príčiny tohto javu a upozorňujú na riziká, ktoré z neho pre súdržnosť spoločnosti vyplývajú. Anketou na našej facebookovej stránke sme chceli zistiť, aký názor majú Košičania.

