Od veternej kalamity vo Vysokých Tatrách uplynulo 16 rokov

Od ničivej veternej kalamity na Slovensku s najväčšími prírodnými stratami najmä vo Vysokých Tatrách uplynie vo štvrtok (19. 11.) 16 rokov. O život vtedy prišli dvaja ľudia, vodič vo Vysokých Tatrách, na ktorého spadol strom a český turista v Nízkych Tatrách. Informovala o tom hovorkyňa mesta Vysoké Tatry Daniela Birková.

„Napriek tomu, že prešlo 16 rokov od ničivej veternej smršti, u nás miestnych je to stále rovnako čerstvé. Zo spôsobených škôd sa bude musieť tatranská príroda dlho spamätávať,“ povedal primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš.

Víchrica a škody

Ničivý vietor potrápil podľa Birkovej Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Hornú Oravu, Horehronie a čiastočne napáchal škody i v Slovenskom raji a na Kysuciach.

„Poobede a vo večerných hodinách dorazil veľmi silný padavý vietor (bóra) a spôsobil veternú kalamitu, ktorá zmenila tvár tatranských lesov. Veterná smršť kopírovala trasu Tatranskej magistrály a stromy padli na celkovej rozlohe 12.600 hektárov,“ povedala Birková.

Zatarasené boli podľa nej všetky cesty. Poškodené boli aj elektrické vedenia, cestná a elektrická železničná doprava bola prerušená. Výška závalov na tatranských cestách miestami dosahovala až šesť metrov. Okrem záchranných zložiek a hasičov sa pripájali na pomoc aj dobrovoľníci.

Obnova lesa

„Popri odstraňovaní následkov ničivej víchrice začal proces rekonštrukcie, revitalizácie a obnovy zničených lesných ekosystémov. V rámci obnovy lesa bolo vysadených viac ako osem miliónov sadeníc ihličnatých a listnatých stromov. Obnova lesa pokračovala i v bezzásahovej zóne, kde však ťažba povolená nebola. O sile, kráse a neúprosnosti prírody však niet pochýb a preto je rozvoj a starostlivosť o prírodu takmer nevyhnutná, o čom svedčí nelichotivý stav najmä v Bielovodskej doline i v údolí Meďodolov,“ doplnila Birková.

Víchrica Alžbeta 19. novembra 2004 narobila škody na lesnom poraste na rozlohe 12.600 hektárov, čo predstavuje takmer 3,5 milióna kubických metrov dreva. Priemerné rýchlosti vetra dosahovali od 55 kilometrov za hodinu v Poprade, cez 170 kilometrov za hodinu na Lomnickom štíte (2635 m. n. m.) až na hornú hranicu lesa, kde vietor dosiahol rýchlosť takmer 200 kilometrov za hodinu.

(TASR)