Odborníci odporúčajú nosiť rúška v určitých prípadoch aj doma
Ľudia by mali mať doma na tvári rúško, aby zabránili nákaze koronavírusom, keď prijmú návštevu zvonku a nemôžu udržiavať fyzický odstup.
V stredu (2. 12.) to odporučila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorú citovala tlačová agentúra DPA.
Okrem toho by mali ľudia nosiť rúško v domácnostiach počas návštevy aj vtedy, ak nie je jasné, či bola izba poriadne vyvetraná. Uvádza sa to v novom dokumente s odporúčaniami, ktorý zdravotnícka agentúra OSN v stredu zverejnila.
WHO predtým obhajovala nosenie rúšok v preplnenom prostredí, ale konkrétne podrobné odporúčania pre súkromné priestory nevydala.
[ad][/ad]Organizácia teraz tiež odporúča častejšie a rozšírenejšie používanie rúšok v zariadeniach zdravotníckej starostlivosti. Do zoznamu ľudí, ktorí by si mali celý čas zakrývať nos a ústa, pridala aj zamestnancov úradníckeho úseku a ďalších pracovníkov. Pacienti by mali nosiť rúška aj v situáciách, v ktorých prichádzajú do blízkeho kontaktu s ostatnými.
V prvých fázach pandémie ochorenia COVID-19 sa WHO vyjadrovala pochybovačne o rúškach a ich účinnosti a úplne ich neodporúčala dokonca ani vtedy, keď už krajiny v Európe začali napodobňovať štáty v Ázii, kde sa rúška všeobecne používajú na zabránenie šírenia prechladnutia.
WHO v stredu znovu upozornila, že rúška môžu dať ľuďom falošný pocit bezpečia, čo môže viesť k tomu, že zabudnú na ostatné kľúčové preventívne opatrenia.
[ad2][/ad2](TASR)
Odporúčané články
Príslušníci Finančnej správy Slovenskej republiky odhalili na hraničnom priechode Vyšné Nemecké pokus o nezákonnú prepravu veľkej sumy hotovosti. Bankovky v hodnote približne 450-tisíc amerických dolárov boli ukryté v prístrojovej doske osobného automobilu.
Mesto Košice pripravuje pre obyvateľov mestskej časti Sídlisko KVP, ktorí si zakúpili parkovacie karty, formulár. Budú sa môcť rozhodnúť, či chcú posunúť začiatok platnosti parkovacej karty na 1. marec 2027, alebo chcú kartu zrušiť a vrátiť späť peniaze v plnej výške.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
