Odborníci po štyristo rokoch zrekonštruovali tváre troch košických mučeníkov

Tváre troch košických svätých mučeníkov, ktorých zabili v roku 1619, nadobudli pomocou vedeckých metód reálnu podobu. Rekonštrukcia vznikla antropologickým skúmaním a digitalizáciou pozostatkov umučených kňazov. Na projekte sa podieľal medzinárodný forenzný tím, ktorý výsledky v utorok prezentoval na pôde košickej Teologickej fakulty Katolíckej univerzity.

Projekt organizovala Košická arcidiecéza pri príležitosti 400. výročia mučeníckej smrti svätých Mareka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckého. Kňazov umučili 7. septembra 1619 v Košiciach povstaleckí vojaci po tom, ako odmietli zaprieť svoju katolícku vieru. Za svätých ich vyhlásil v roku 1995 pápež Ján Pavol II.

Konečnú rekonštrukciu tvárí mučeníkov vykonal uznávaný brazílsky 3D dizajnér Cicero Moraes, ktorý realizoval aj podobu tváre svätého Antona Paduánskeho či svätej Zdislavy z Lemberku. Na košickú prezentáciu však nemohol prísť. 

Jedným z členov forenzného tímu bol odborník na 3D skenovanie Jiří Šindelář. Pripomenul, že spôsob, ktorú Moraes využíva na rekonštrukciu tváre, je viac vedou než umením. „Podoba tváre na viac ako 90 percent zodpovedá realite, zostávajúcich desať percent už je potom účes, farba vlasov či farba očí, čo sú informácie, ktoré bez zložitých analýz DNA a podobne nemáme šancu zistiť,“ uviedol pre novinárov.

Poranenia ako dôkazy

Kostrové pozostatky troch košických mučeníkov sú uložené v relikviároch v Trnave a maďarskom Ostrihome. Tam ich počas jedného dňa skúmali slovenskí antropológovia a zosnímali českí experti. Účelom antropologickej obhliadky bolo aj zistenie, nakoľko stopy po zraneniach korešpondujú s historickými popismi o mučení. Skúmanie okrem obmedzeného času komplikovali chýbajúce časti kostier, ako sú rebrá, ako aj pravdepodobné pomiešanie niektorých kostí mučeníkov. 

„Napríklad u Štefana Pongráca sme zistili poranenia na temennej kosti na ľavej strane, čo mohlo byť po nejakom bodnutí do hlavy, a poranenie v oblasti krku. V podstate však ani u jedného sme nenašli vyslovene zranenia, ktoré by jednoznačne hovorili o príčine úmrtia. Skôr je predpoklad, že zranenia boli charakteru, keď oslabili telo, a oni postupne umierali,“ uviedla Michaela Dörnhöferová z katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Na pozostatkoch Melichara Grodeckého objavili stopy naznačujúce posmrtné odrezanie hlavy. U Mareka Križina išlo o prasklinu na ľavej lopatke, čo mohlo byť spôsobené hrotom kopie.

Cirkevný historik Peter Zubko skonštatoval, že antropologická obhliadka potvrdila brutalitu a krutosť páchateľov, pričom tieklo veľa krvi. „Dosvedčuje to, že nešlo o náhodnú smrť alebo nejaké spontánne zabitie, bola to úmyselná vražda, ktorá trvala hodnú chvíľu,“ povedal. 

Podľa košického arcibiskupa – metropolitu Bernarda Bobera projekt pomohol sprítomniť troch košických mučeníkov a priblížiť ich osud aj odkaz, pričom ich reálna podoba môže slúžiť aj ako inšpirácia pre ďalšie umelecké stvárnenie. „Naozaj, nazreli sme do skutočných udalostí aj na skutočných hrdinov, je to na vyzdvihnutie týchto veľkých mužov aj 400. výročia tejto udalosti,“ povedal.

(TASR, SŠ)