Opornými bodmi pripravovanej zmeny obsahu vzdelávania je kritické myslenie aj digitálne zručnosti

Opornými bodmi pripravovanej zmeny obsahu vzdelávania je kritické myslenie aj digitálne zručnosti rozšírená o ďalšie informácie od druhého odseku.

Opornými bodmi pripravovanej zmeny Vzdelávanie pre 21. storočie je kritické myslenie, digitálne zručnosti, flexibilita a orientácia v možnostiach súčasného sveta. Uviedol to na tlačovej konferencii minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS) s tým, že na dokumente pracovalo viac ako 300 odborníkov. Rezort totiž predložil základný dokument zmien v obsahu vzdelávania do pripomienkového konania pre odborníkov, učiteľov, riaditeľov, rodičov aj žiakov. Školstvo plánuje školám, učiteľom a vychovávateľom pri zavádzaní zmien pomôcť mentormi. Tí by mali pôsobiť v regionálnych centrách. Rezort má totiž za cieľ postupne vybudovať sieť 40 regionálnych centier so 400 mentormi. Personálne by sa mali posilniť aj krajské pracoviská Metodicko-pedagogických centrier.

„Žiaci sa často učia množstvo poznatkov, ale nevedia ich použiť v praxi. Učivo medzi predmetmi nie je prepojené a nenadväzuje. Napríklad sa stane, že žiak má na fyzike vypočítať príklad, ale vzorec naň sa v matematike učí až o rok alebo na fyzike sa učí zrýchlený pohyb a pritom ešte nepozná kvadratickú rovnicu z matematiky,“ vysvetlil Gröhling. Učitelia by mali po novom viesť žiakov ku kritickému mysleniu, premýšľaniu, objavovaniu a tvorivosti potrebnej v bežných životných situáciach. Zmeny sa prejavia aj v tom, že žiaci sa budú učiť aj s využitím počítačov, tabletov a mobilov.

Riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ) Miroslava Hapalová na tlačovej konferencii uviedla, že predkladajú základný rámec a základné východiská zmien v obsahu vzdelávania, a teraz sa od učiteľov neočakáva žiadna zásadná zmena. Dodala, že bremeno práce je v súčasnosti na ich pleciach. Prvé školy, ktoré budú pripravené, by mohli učiť podľa nového programu od septembra 2023. Pre ďalšie školy vytvoria podporu, cez ktorú sa môžu v priebehu štyroch rokoch na zmenu dôkladne pripraviť. Od septembra 2026 by sa podľa nového obsahu vzdelávania mali učiť žiaci na všetkých školách. Vzniknúť majú aj nové učebnice. „Základným princípom zmien je posun ťažiska od odovzdávania vedomostí žiakom k rozvoju širších spôsobilostí a k tomu, aby žiaci vedeli tieto spôsobilosti v živote používať,“ ozrejmila Hapalová s tým, že chcú zmenami v horizonte desiatich rokov zlepšiť výsledky v medzinárodných meraniach základných gramotností.

Petra Fridrichová zo ŠPÚ poukázala na to, že vnútornú štruktúru kurikula základného vzdelávania usporiadali do troch po sebe idúcich a na seba nadväzujúcich vzdelávacích cyklov. Táto vnútorná štruktúra má umožniť postupné stupňovanie a zároveň reflektovať potrebnú rôznorodosť vzdelávacích ciest žiakov. Prvý cyklus „Uvádzanie do gramotnosti“ zahŕňa prvý až tretí ročník, druhý cyklus „Zvládnutie základov gramotnosti“ je pre štvrtý a piaty ročník a posledný cyklus „Rozvinutá gramotnosť“ pokrýva šiesty až deviaty ročník.

Zamestnanec sekcie predprimárneho a základného vzdelávania ministerstva školstva Péter Urbán priblížil, že sa vytvorí nová pozícia mentorov. Cieľom ministerstva je v priebehu troch rokov vybudovať 40 regionálnych centier so 400 mentormi, ktorí prejdú vyškolením. Mentormi by mali byť učitelia z regiónov, ktorí tak poznajú situáciu v danom prostredí a majú aj skúsenosti s učením. Mentori budú pomáhať učiteľom prispôsobovať vyučovací proces tak, aby sa zohľadnila individualita žiaka. V školskom roku 2021/2022 sa otvorili dve centrá v rámci pilotného projektu, jedno je v Rožňave a druhé v Martine. V budúcom školskom roku by sa malo otvoriť 16 centier a v školskom roku 2023/2024 ďalších 16. Zvyšných osem centier by sa malo otvoriť v školskom roku 2024/2025. V rokoch 2022 až 2025 bude fungovanie centier financované z Plánu obnovy a odolnosti SR.

Zdroj: (SITA, kh;adz)