Osem zo súčasných 14 slovenských europoslancov končí, deväť bude nováčikov
Osem zo súčasných štrnástich slovenských europoslancov odchádza po eurovoľbách z Bruselu.
KONČÍ RADAČOVSKÝ, NICHOLSONOVÁ AJ BILČÍK
Podľa neoficiálnych výsledkov volieb mandát nezískali Eugen Jurzyca (SaS), Peter Pollák (hnutie Slovensko, bývalé OĽaNO), Ivan Štefanec (KDH), Jozef Mihál (Demokrati) a Miroslav Radačovský, ktorý tentokrát kandidoval za svoje hnutie Slovenský patriot (vo voľbách v roku 2019 kandidoval za ĽSNS). Ďalší traja europoslanci už v týchto voľbách nekandidovali, a to Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá sa v roku 2019 stala europoslankyňou za SaS, Vladimír Bilčík, ktorý prišiel do Európskeho parlamentu na kandidátke koalície PS/Spolu a Robert Hajšel z kandidátky Smeru-SD.
OPÄTOVNÝ ÚSPECH LEXMANN A UHRÍKA
V Európskom parlamente budú pokračovať Martin Hojsík a Michal Wiezik z Progresívneho Slovenska, ako aj europoslankyne Monika Beňová a Katarína Roth Neveďalová zo Smeru-SD. Monika Beňová je najdlhšie pôsobiacou slovenskou europoslankyňou, v Európskom parlamente pôsobí nepretržite už od roku 2004. Opätovne voliči zvolili aj Miriam Lexmann (KDH) a lídra hnutia Republika Milana Uhríka.
Slovensko bude mať po týchto eurovoľbách v Európskom parlamente 15 poslancov, čiže o jedného viac ako doteraz. Deväť europoslancov bude nových. Podľa neoficiálnych a zatiaľ nepotvrdených informácií by nimi mali byť za Progresívne Slovensko Ľudovít Ódor, Ľubica Karvašová, Veronika Cifrová Ostrihoňová a Lucia Yar, za Smer-SD Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák a Judita Laššáková, za Hlas-SD Branislav Ondruš a za Republiku pravdepodobne dvojka kandidátky Milan Mazurek.
Slovensko zároveň bude mať historicky najviac žien v europarlamente, a to sedem z 15. Progresívne Slovensko budú ako ženy reprezentovať Ľubica Karvašová, Veronika Cifrová Ostrihoňová a Lucia Yar, vládnu stranu Smer-SD Monika Beňová, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová, Kresťanskodemokratické hnutie bude mať v europarlamente Miriam Lexmann.
(sita, ma)
Odporúčané články
Prezident SR Peter Pellegrini dnes rozhodol, že nepodpíše zákon z dielne ministerstva vnútra, ktorého cieľom je transformácia súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad. Ako v tejto súvislosti informoval kancelária hlavy štátu, absencia dôvodov pre skrátené legislatívne konanie, vážne vecné pripomienky k nedostatočnej ochrane obetí trestných činov a nevyriešené výhrady zo strany Európskej komisie s možnými následkami voči Slovensku viedli prezidenta k verdiktu vrátiť zákon ako celok parlamentu na opätovné prerokovanie.
Miroslav Lajčák neurobil nič, čo by ma nútilo odvolávať ho z pozície poradcu predsedu vlády. Po výjazdovom rokovaní vlády v obci Vyšný Orlík (okres Svidník) to vyhlásil predseda vlády Robert Fico (Smer-SD). Nevidí na Lajčákovo odvolanie žiadny dôvod.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka opätovne kritizuje zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Názov nového návrhu zákona podľa neho nezodpovedá obsahu činnosti Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
