Otázky financovania opatrení v boji proti klimatickým zmenám či nahlasovania vypúšťaných emisií ostávajú aj po COP26 otvorené
Otázky financovania opatrení v boji proti klimatickým zmenám či nahlasovania vypúšťaných emisií skleníkových plynov ostávajú aj po klimatickej konferencii COP 26 v škótskom Glasgowe otvorené. Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) to uviedlo v tlačovej správe, ktorú zaslalo tlačové oddelenie rezortu. Svetoví lídri sa v Glasgowe dohodli na znížení emisií metánu do roku 2030 najmenej o 30 percent či zastavení odlesňovania planéty. Na klimatickej konferencii, ktorá bola považovaná za dôležitejšiu, ako bola tá v Paríži v roku 2015, však neboli zodpovedané niektoré dôležité otázky.
Naďalej tak ostáva nejasné, akým spôsobom chce medzinárodné spoločenstvo kontrolovať množstvo emisií vypúšťaných do ovzdušia jednotlivými krajinami. Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) sa na konferencii zúčastnil viacerých bilaterálnych rokovaní s poprednými predstaviteľmi Organizácie spojených národov (OSN) a Európskej únie (EÚ). Tá na konferencii prezentovala postoj, že plyn a jadrovú energiu nepovažuje za ekologické formy energie. S jej využívaním sa napriek tomu počíta za prísnych regulačných podmienok.
Podľa slov ministra životného prostredia Jána Budaja ide o prechodné riešenie na ceste k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality. „Slovenská pozícia bola na klimatickej konferencii jasná. Urobíme všetko preto, aby sme klimatickú neutralitu dosiahli čím skôr. K tomuto cieľu môže prispieť každý z nás. Každý dobrý čin sa ráta,“ zdôraznil Budaj.
Šéf envirorezortu diskutoval s výkonnou tajomníčkou Dohovoru OSN pre zmenu klímy Patriciou Espinosa o dosiahnutí uhlíkovej neutrality do roku 2050. Tajomníčku ubezpečil, že Slovensko chce záväzok dosiahnuť aj napriek tomu, že patrí medzi najpriemyselnejšie krajiny EÚ. Budaj argumentoval tým, že Slovensko od roku 1990 znížilo emisie skleníkových plynov o 46 percent a 80 percent elektriny vyrába nízkouhlíkovo. Budaj diskutoval aj s podpredsedom Európskej komisie pre Európsku zelenú dohodu Fransom Timmeransom, s ktorým rozoberal hlavne reformu národných parkov a zastavenie odlesňovania.
Sériu bilaterálnych stretnutí minister uzavrel s poľskou ministerkou pre klímu a životné prostredie Annou Moskwa. Ministri sa zaoberali aj s mimoriadne aktuálnou témou, úlohou uhlia v energetickom mixe jednotlivých krajín. Kým Slovensko od roku 2023 nebude používať uhlie na výrobu elektrickej energie, Poľsko vyrába 75 percent energie z uhlia. Poľská vláda sa síce počas minulého roka dohodla s odbormi na postupnom ukončovaní ťažby uhlia, posledné bane na ťažbu uhlia však majú byť uzavreté až v roku 2049.
Zdroj: (SITA, mky;DSe)
Odporúčané články
Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) rastie počet neodborne vyučovaných hodín fyziky a informatiky, pričom v rámci Slovenska sú problémy aj s technickou, etickou výchovou a občianskou náukou. IVP uvádza, že pri každom z týchto predmetov viac ako 30 percent hodín odučí nekvalifikovaný učiteľ. Zaujímalo nás, ako sú na tom s počtom kvalifikovaných učiteľov základné a stredné školy v Košiciach. Otázky sme adresovali učiteľom ZŠ a SŠ, Magistrátu mesta Košice aj Košickému samosprávnemu kraju.
O zmene nebezpečnej križovatky pri amfiteátri na Festivalovom námestí sa hovorí už dlhé roky. Obyvatelia Košíc si môžu všimnúť obrovské žeriavy na stavbe polyfunkčného objektu, zmenu dopravy je badať na časti Starej spišskej cesty. Práce na zmene križovatky mali podľa magistrátu začať v septembri tohto roka. Prevažnú časť má budovať developer. Mesto sa finančne bude podieľať na prestavbe križovatky spolu s investorom CTR.
Cestujúci a návštevníci železničnej stanice a jej blízkeho okolia sa môžu cítiť opäť o čosi bezpečnejšie. Vedenie mesta Košice a Mestskej polície (MsP) v spolupráci s Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Košiciach tam od začiatku novembra zintenzívnilo 24 hodinovú hliadkovú službu.
