OZ KOVO súhlasí s návrhom na zvýšenie minimálnej mzdy
AKTUALIZOVANÉ
Zamestnanci z východného Slovenska podporujú rast minimálnej mzdy od budúceho roka tak, ako to navrhuje Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky.
Vyhlásili to predstavitelia OZ KOVO na pondelkovej tlačovej konferencii v Košiciach.
Zároveň odmietli argumenty, podľa ktorých by vysoká minimálna mzda mala likvidovať pracovné miesta a ekonomiku Slovenska „položiť na kolená“.
„Súčasná požiadavka, s ktorou konfederácia vyšla, je 635 eur. Vychádzame aj z určitých odporúčaní Európskeho výboru sociálnych práv – Európskej sociálnej charty, aby minimálna mzda dosahovala určitý podiel priemernej mzdy. Diskusie budú asi pokračovať, pretože zamestnávatelia prišli s návrhom 552 eur, čo znamená, že by sa čistý disponibilný príjem zamestnanca, ktorý poberá minimálnu mzdu, mesačne zvýšil len o 17 eur, čo vychádza asi 55 centov na deň. Toto považujeme absolútne za neadekvátne,“ uviedla podpredsedníčka OZ KOVO Monika Benedeková.
Podľa jej slov by takéto navýšenie nepomohlo k plneniu sociálnej funkcie minimálnej mzdy, ktorou je ochrana pred chudobou, rovnosť v spoločnosti a zabezpečenie dôstojného života zamestnancov a ich rodín.
[ad][/ad]Pozitíva zvýšenia minimálnej mzdy
Zvýšenie minimálnej mzdy nad 600 eur v hrubom by podľa odborárov pomohlo prelomiť bariéru nízkej ceny práce, zvýšiť zamestnanosť aj spravodlivosť v odmeňovaní. Argumentujú, že sa tým docieli zvyšovanie kúpnej sily obyvateľstva s následnou vyššou spotrebou a dopytom tovarov a služieb, čo by malo pozitívny dopad na malých a stredných podnikateľov. Tvrdia, že na základe výpočtov zo štatistických údajov na také zvyšovanie priestor na Slovensku je.
Minimálna mzda by mala od budúceho roka vzrásť na 580 eur zo súčasnej úrovne 520 eur. Takúto výšku navrhuje rezort práce sociálnym partnerom, ktorí o návrhu rokujú na pondelkovej Hospodárskej a sociálnej rade (HSR) SR.
[ad2][/ad2]Návrh podporuje aj Pracujúca chudoba
Požiadavku Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR na určenie minimálnej mzdy na rok 2020 vo výške 635 eur podporuje aj občianske združenie Pracujúca chudoba.
Informovalo o tom vo svojom stanovisku. Priklonilo sa tak k odborovému zväzu KOVO, ktoré v pondelok v Košiciach vyjadrilo súhlas so súčasnou požiadavkou konfederácie.
Podľa Pracujúcej chudoby nie sú pravdivé tvrdenia, že odporúčanie Európskeho výboru sociálnych práv, aby bola čistá minimálna mzda vo výške 60 percent z čistej priemernej mzdy, nenapĺňa žiadna z vyspelých krajín Európskej únie (EÚ).
„Podľa dát OECD za rok 2018 túto hranicu prekračuje Belgicko (60,15 percenta) a tesne pod ňou je Slovinsko (59,11 percenta). Z vyspelých krajín sveta sa k tejto hranici úspešne blížia aj Kanada (55,76 percenta) a Nový Zéland (59,47 percenta),“ uvádza vo svojom stanovisku s tým, že Nový Zéland, Slovensko a Slovinsko majú porovnateľnú produktivitu práce.
Ako hovorí, jej relatívne nízka hodnota nevysvetľuje disproporcie týkajúce sa podielu miezd na hrubom domácom produkte (HDP) alebo na pridanej hodnote.
„Zároveň je problémom aj fakt, že po dlhom a silnom raste našej produktivity práce prišiel v posledných rokoch útlm tohto rastu, ktorý je následkom toho, že slovenské firmy investovali do výskumu a vývoja jeden z najnižších podielov na HDP v EÚ. Tento podiel je najnižší vo V4 a nižší ako v Slovinsku a Estónsku,“ dodáva.
Čo sa týka nedostatku zamestnancov a schopnosti slovenskej ekonomiky nájsť uplatnenie pre nízkovzdelaných ľudí, uvádza ako príklad Nemecko. Podľa občianskeho združenia tamojšie firmy investujú do celoživotného vzdelávania dospelých oveľa viac a Slovensko patrí v tejto oblasti medzi najhoršie v EÚ.
Tvrdí tiež, že výpočty prezentované analytikom Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Róbertom Chovanculiakom sú zavádzaním, keďže nevychádzal z prognózovanej čistej priemernej mzdy na rok 2020, ale z roku 2018.
Chovanculiak v úvode augusta uviedol, že na základe výpočtov vychádzajúcich z návrhu Európskej sociálnej charty by minimálna mzda mala vzrásť na 572 eur. Podľa jeho slov medzi všetkými krajinami OECD však neexistuje jediná, ktorá by mala minimálnu mzdu 60 percent z tej priemernej. Okrem iného upozornil aj na to, že rizikom razantného zvyšovania minimálnej mzdy sú tiež extrémne vysoké regionálne rozdiely na Slovensku.
„Aj keby sme v roku 2020 mali minimálnu mzdu vo výške 60 percent z priemernej mzdy, čo podľa návrhu ministerstva práce mať nebudeme, stále to bude málo – hlavne s ohľadom na fakt, že aj priemerná mzda na Slovensku je v dôsledku politiky nízkych miezd podhodnotená,“ dodáva občianske združenie Pracujúca chudoba s tým, že ak by Slovensko malo podobný podiel miezd na HDP ako Slovinsko, Chorvátsko alebo Estónsko, mohla by byť priemerná mzda približne o 200 až 300 eur vyššia.
[ad3][/ad3]Čítajte aj:
Odporúčané články
Do redakcie nášho denníka prišiel postreh od čitateľa, ktorý si všimol, že na Strojárenskej ulici už nie je lavička Václava Havla. Pamätná tabuľa ostala, no stoličky so stolíkom sú preč. Takúto lavičku majú aj vo Washingtone, Dubline, Barcelone, Benátkach, Tel Avive aj Prahe, len z Košíc musela odísť na reparáciu do Čiech. Dôvodom bol vandalizmus.
Európsky parlament a členské štáty Európskej únie sa v stredu dohodli na zákaze dovozu všetkého ruského zemného plynu do EÚ najneskôr do jesene 2027. Dohoda predstavuje kompromis medzi členskými štátmi a Parlamentom, ktorý požadoval skoršie zavedenie zákazu.
V meste už cítiť sviatočnú atmosféru nielen na trhoch pri vysvietenom stromčeku, ale atmosféru dopĺňa aj výzdoba Hlavnej ulice. Z našej prvej vianočnej ankety vysvitlo, že Košičania sú štedrí a plánujú minúť na dary pre príbuzných pomerne vysoké čiastky. Preto sme sa v ďalšej ankete pýtali, či už majú pripravené vianočné darčeky, alebo ich kupujú na poslednú chvíľu.
