Pamätáte si na zlaté časy košického blšáka?

Medzi najväčšie trhoviská na Slovensku jednoznačne patril legendárny košický blšák. Uličky preplnené stovkami stánkov s oblečením, kazetami, vychytenej bižutérie či občerstvenia s langošmi. Dnes však na mieste obľúbených nákupov nájdeme sotva pätnásť obchodov. Zaspomínajme si však na slávu košického blšáku, vtedajšieho ,,obchodného centra“ Košičanov.

Najväčšie trhovisko na Slovensku navštevovalo mnoho ľudí z celého východu. Zájsť na blšák bolo pre niektorých víkendovým rituálom.

,,Pamätám si, ako sme na trhovisko chodili skoro každú sobotu. Zobrala som deti a išli sme si poobzerať (ne)značkové oblečenie, prípadne sa občerstviť langošom či hotdogom. Pred dvadsiatimi rokmi v Košiciach neboli obchodné centrá ako dnes. Všetko sa sústredilo na blšáku. Kupovali sme tam všetko, cez topánky, pneumatiky, šaty, hrnce až po videohry,“ spomína Košičanka Viera.

Po nákupoch na langoš

Jedinečné košické trhovisko bolo prepletené uličkami, kde stratiť sa bolo veľmi jednoduché, keďže sa na jednom mieste sústredilo okolo 500 plechových stánkov, ktoré ponúkali podobný sortiment. Pri prístreškoch s tovarom postávali obchodníci a pokrikovali po ľuďoch, aby sa zastavili práve pri nich, pretože oni majú ten najlepší sortiment. Po trhovisku rozvoniavali pečené klobásy, langoše a vás na každom rohu čakalo občerstvenie, kde ste si po nákupoch mohli oddýchnuť a pochutnať si práve na týchto tradičných ,,blších“ dobrotách.

Miesto nákupov a stretnutí

Predavači na trhovisko prichádzali v skorých ranných hodinách, aby si uchmatli najlepšie miesto a rozložili svoj tovar. Tí, ktorí nemali k dispozícii pult, si svoj sortiment poukladali jednoducho na zem a čakali na zákazníkov. Blšák bol centrom nielen nákupov, ale aj stretnutí.

,,Keby ste sa tak pred dvadsiatimi rokmi spýtali nejakého Košičana, kde bude cez víkend, určite by vám povedal, že na blšáku. Ja som tam bežne stretávala kopu známych. Bolo to miesto dobrej nálady,“ konštatuje Viera.

Cennosť z trhoviska

Na niekdajšie najväčšie trhovisko v našom meste si zaspomínala aj Košičanka Eva, ktorá sa na blšáku dostala aj k cennému šperku.

„Oslavovala som narodeniny a môj syn mi chcel kúpiť pekný darček. Vypýtal si od otca dvadsať korún a ako dvanásťročný sa vybral na nákupy. Daroval mi brošňu, ktorú kúpil iba za päť korún. Mne sa nejak nepozdávala, pretože mala v strede malý kamienok, ktorý sa pekne leskol a nevyzeral ako nejaké umelé sklo. Rozhodla som sa teda, že zájdem do zlatníctva. Tam mi povedali, že brošnička je zo zlata a v strede je briliant,“ prezradila.

,,Fake“ bol samozrejmosťou

Blšák bol preslávený nielen tovarom z druhej ruky, ale aj svojím ,,fake“ oblečením. Na jednom mieste ste sa mohli stretnúť s (ne)značkami ako abibas, pamu, sqny, naik, gugci, convers.

,,Ja som si tam pravidelne nakupovala fake oblečenie. Vtedy to bolo normálne. V škole sme boli až tri dievčatá, čo sme nosili rovnaké botasky abibas, ale to bolo kedysi. Dnes by sme boli katastrofou módnej polície,“ hovorí študentka Jana. Prezradila nám, že ako malé dievča zháňala po trhovisku tamagoči a hudobné kazety. ,,Tweens či Lunetic som vedela kúpiť jedine na blšáku, a to za dobrú cenu. Pamätám si, ako som sa snažila zjednávať ceny. V tom sa mi celkom darilo,“ dodala.

Blšák nahradili obchodné centrá

Na najväčšom trhovisku v Košiciach ste si mohli zadovážiť digitálne hodinky, elektronické budíky, legendárne 8 bitové hry na žltých kazetách alebo gameboy. V podstate všetko, čo nebolo dostupné v bežných obchodoch. V minulosti trhovisko nebolo plné Vietnamcov a Číňanov. Predávali tam Košičania, pre ktorých to bolo živobytie. Na košickom blšáku sa dnes nachádza len niekoľko stánkov s oblečením. V súčasnosti najväčšie trhovisko v Košiciach pomaly končí. Dôvodom je odpredaj pozemkov Metského futbalového klubu Košice, spoločnosti CI Regio , ktorej vlastníkom je prešovský podnikateľ Miroslav Remeta. Pri hale Cassosport je plánovaná výstavba nového futbalového štadiónu. Podľa predavačov však za jeho pomalú likvidáciu môže najmä výstavba nákupných centier.

,,Odkedy sa začali stavať obchodné domy, išlo to s nami dole vodou. Na blšáku som predával desať rokov. Pamätám si na časy, keď sme nemohli nikomu ani odložiť oblečenie na rozmyslenie, pretože po každom jednom kuse z nášho sortimentu bol veľký dopyt. Boli to zlaté časy. Veľa zákazníkov, hudba, stánky všade navôkol vás,“ spomína bývalý predavač na blšáku.

Foto: Štefan Čaplovič, mps