Parlament čaká diskusia o obrannej dohode s USA
Poslanci sa budú dnes na mimoriadnej schôdzi od 13:00 zaoberať odsúhlasením Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou SR a vládou Spojených štátov amerických. O zvolanie schôdze požiadalo viac ako 30 vládnych poslancov. Je málo pravdepodobné, že by sa o dohode hlasovalo v parlamente už dnes. Očakáva sa k nej búrlivá a zrejme aj dlhá diskusia.
Na vyslovenie súhlasu s dohodou je potrebných aspoň 76 hlasov, teda nadpolovičná väčšina zo všetkých 150 poslancov. Koalícia by mala dohodu schváliť, pretože oficiálne sa opiera o 90 hlasov. Niektorí zákonodarcovia z klubu Sme rodina podľa predsedu hnutia Borisa Kollára však nechcú za dohodu hlasovať. Navyše, časť poslancov je v karanténe po nakazení koronavírusom. Celkové prijatie dohody by to nemalo ohroziť.
Opozičné parlamentné strany Smer-sociálna demokracia (Smer-SD) a strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) dohodu nepodporia. Rovnako aj nezaradení poslanci zo strán Hlas-sociálna demokracia (Hlas-SD) a z hnutia Republika. Opozícia chystá petičnú akciu, v ktorej chce vyzbierať podpisy na vyhlásenie referenda. V ňom majú občania okrem iného odpovedať na otázku, ktorá sa má týkať obrannej zmluvy.
Opozícia pred časom vyzvala prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby sa obrátila s dohodou na Ústavný súd SR. Takýto krok hlava štátu odmietla urobiť, pretože v zmluve nenašla ani po porade s ústavnými právnikmi nič protiústavné. Generálna prokuratúra SR si v medzirezortnom pripomienkovom konaní k návrhu dohody uplatnila 35 zásadných pripomienok a odmietla ju ako celok. Zmluva podľa prokuratúry nerešpektuje Ústavu SR, narúša zvrchovanosť Slovenska a zvýhodňuje USA.
Prezidentka dohodu podporila. Pripojila k nej však interpretačné vyhlásenie, že odsúhlasenie dohody nie je rozhodnutím o vytvorení vojenských základní na území SR, ani rozhodnutím o prítomnosti ozbrojených síl USA na území SR. Rovnako sa v interpretačnom vyhlásení píše, že dohoda na území SR neumožňuje prítomnosť jadrových, biologických alebo chemických zbraní vzhľadom na to, že by to bolo v rozpore s medzinárodnými záväzkami SR. V rovnakom duchu znie aj interpretačná doložka, ktorú si uplatnila americká strana.
Zmluva vytvára právny rámec pre posilnené partnerstvo a spoluprácu medzi obidvomi krajinami. Upravuje podmienky prítomnosti príslušníkov amerických ozbrojených síl na Slovensku a štandardizuje spoluprácu medzi ozbrojenými silami SR a USA. Dohoda vytvára predpoklad pre čerpanie investícií na vojenskú infraštruktúru. USA by mali na Slovensku investovať 100 miliónov amerických dolárov. Tie by mohli byť použité na rekonštrukciu vojenských letísk Sliač a Kuchyňa..
Podobnú zmluvu ako Slovensko uzatvorilo 23 z 30 členských krajín NATO. Ide o krajiny, ktoré sú tiež na východnej hranici NATO, teda aj Poľsko, Maďarsko, Litva či Lotyšsko.
Zdroj: (SITA, kh;isu)
Odporúčané články
Po najúspešnejšom roku vo svojej histórii pokračuje Letisko Košice v prekonávaní rekordov aj v roku 2025.
Prelom apríla a mája patrí tradične oslavám Dňa mesta Košice. Deň mesta sa viaže na významnú historickú udalosť, ktorá sa stala 7. mája 1369, keď kráľ Ľudovít Veľký udelil mestu historicky prvú erbovú listinu. Stalo sa tak vôbec prvýkrát v dejinách, keď niektorý z európskych panovníkov udelil erb mestu. Táto skutočnosť sa stala v roku 1995 základom pre vznik osláv, ktoré sa z dôvodu záujmu verejnosti z pôvodného jedného dňa postupne rozšírili maratón podujatí.
Protestné zhromaždenie nazvané „Nie ruskému zákonu!” (podľa organizátorov ide o reakciu na pripravovanú legislatívu o mimovládnych organizáciách, ktorú časť občianskej spoločnosti i odbornej verejnosti kritizuje; vládna koalícia o tomto zákone tvrdí, že jeho cieľom je stransparentniť financovanie mimovládnych organizácií, a že je pripravený v súlade s pravidlami EÚ a s Ruskom nemá nič spoločné – pozn. SITA) sa začalo už tradične o 18:00 v priestore pri Dolnej bráne.
