Petícia za zákaz používania divožijúcich zvierat v cirkusoch sa predloží 13. októbra
Petíciu za zákaz používania divožijúcich zvierat v cirkusoch a zábavnom priemysle predložia organizácie na ochranu zvierat Európskej komisii (EK) 13. októbra. Pre agentúru SITA to uviedla Silvia Čaňová. Cieľom petície je dosiahnuť zákaz používania zvierat v cirkusoch a zábavnom priemysle na celoeurópskej úrovni. Aktuálne už takýto zákaz používania zvierat platí v 24 členských krajinách Európskej únie (EÚ).
Problémom sú niektoré veľké európske krajiny ako Španielsko, Francúzsko, či Nemecko, v ktorých neplatia žiadne obmedzenia. Krajiny majú navyše množstvo registrovaných cirkusov. Podľa Čaňovej je preto možné, že zástupcovia týchto krajín nebudú myšlienku celoeurópskeho zákazu podporovať. Česko, Fínsko a Maďarsko prijali obmedzenia iba pre niektoré druhy zvierat. Organizácie na ochranu zvierat však zároveň upozorňujú, že národné legislatívy síce riešia zákaz používania zvierat v rámci vystupovania, neriešia však napríklad dopravu. Cirkusy tak síce zviera podliehajúce zákazu v danej krajine pri predstavení nepoužijú, aj tak ho prevážajú všade, kam cestujú. Zvieratá tak počas jedného roka strávia na cestách aj desať mesiacov.
Zvieratá v cirkusoch vďaka drezúre, častým a dlhým prepravám či životu v klietkach trpia. Ich používanie však môže predstavovať riziko aj pre samotných ľudí. Od roku 1995 do roku 2019 bolo v krajinách Európskej únie zaznamenaných 478 incidentov s 899 zvieratami. Pri týchto incidentoch bolo zranených 99 ľudí a 13 ľudí prišlo o život. Najčastejšie sa incidenty odohrali v rámci predstavení, pri ktorých boli použité tigre, slony, levy a medvede.
Problematika cirkusov na Slovensku spadá do pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR). Komunikačný odbor MPRV SR sa pre agentúru SITA vyjadril, že v čase, kedy Slovensko prijalo zákon o zákaze používania niektorých druhov zvierat v cirkusoch a zábavnom priemysle, nebol na Slovensku žiaden registrovaný cirkus, ktorý by ich používal. Všetky cirkusy, ktoré zvieratá používali, pochádzali zo zahraničia. V prípade niektorých cirkusov z iných krajín však podľa rezortu pôdohospodárstva ide o súčasť nehmotného kultúrneho dedičstva.
„Preto považujeme za potrebné v rámci diskusií v EÚ pristupovať k problematike citlivo a nazerať na ňu z viacerých uhlov pohľadu. Slovensko privíta, ak by EK stanovila presné pravidlá, ktoré by zohľadňovali dobré životné podmienky zvierat, napríklad požiadavky na zariadenia, v ktorých budú držané, v ktorých vystupujú alebo sú cvičené, požiadavky na spôsob výcviku, dorozumievacie prostriedky či používané pomôcky,“ dodal komunikačný odbor MPRV SR.
Komunikačný odbor Ministerstva životného prostredia (MŽP SR) sa pre agentúru SITA uviedol, že rozumie argumentácii, že nie je jednoduché zakázať aktivity s dlhou tradíciou. Rovnako rozumie obavám z možných ekonomických dopadov takejto regulácie. Envirorezort však zastáva názor, že formy zábavy, pri ktorých sa využíva správanie zvierat, ktoré pre ne nie je prirodzené, by nemali byť podporované.
Cirkusy sa zaoberajú produkciou zvierat z vlastných odchovov pre účely drezúry. Mláďatá sú väčšinou odchovávané umelo a učené výcvikom k tomu, aby boli kontaktné. Podľa MŽP SR je však problémom, že najmä veľké šelmy nemajú prirodzený rešpekt k človeku. Aj napriek drezúre sa tak stávajú potenciálnym zdrojom nebezpečenstva. Rezort zároveň upozornil, že aj napriek zákazu môžu cirkusy alebo putovné zariadenia cestovať po Slovensku so zvieratami bez možnosti využívania drezúry a využívať zvieratá na vystavovanie na verejnosti a na komerčné účely, napríklad hladkanie, fotenie či iné, pre zvieratá neprirodzené aktivity, a tak aj robia.
Zdroj: (SITA, ta;mky)
Odporúčané články
Fluktuácia zamestnancov na Slovensku dosahuje v súčasnosti rekordné hodnoty, pričom priemerná ročná miera odchodov sa pohybuje medzi 14 až 16 %, zatiaľ čo za zdravú sa považuje 5 až 7 %. Podľa Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) za týmto trendom stojí kombinácia rýchlejšieho životného tempa, vyšších očakávaní od práce a lepšej dostupnosti pracovných príležitostí.
Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) rastie počet neodborne vyučovaných hodín fyziky a informatiky, pričom v rámci Slovenska sú problémy aj s technickou, etickou výchovou a občianskou náukou. IVP uvádza, že pri každom z týchto predmetov viac ako 30 percent hodín odučí nekvalifikovaný učiteľ. Zaujímalo nás, ako sú na tom s počtom kvalifikovaných učiteľov základné a stredné školy v Košiciach. Otázky sme adresovali učiteľom ZŠ a SŠ, Magistrátu mesta Košice aj Košickému samosprávnemu kraju.
Do redakcie sa nám ozvalo viacero čitateľov, ktorí sa sťažovali na dezolátny stav chodníka približne od Šafárikovej triedy po budovu Pošty na Humenskej ulici. “Táto rozsiahla plocha plná chodníkov a zelene, ktorú denne využívajú doslova stovky ľudí, je v dezolátnom stave už roky. Myslím, že o danom stave vie každý obyvateľ Terasy,” uvádza v mailovej komunikácii jeden z čitateľov, pán Rolko. Pýtali sme sa preto starostu MČ Západ Marcela Vrchotu, či o stave chodníka vie a kedy sa chystá jeho rekonštrukcia.

