Počas pandémie klesol počet hospitalizovaných. Najviac úmrtí v nemocniciach súviselo s Covidom
Pred pandémiou sa počet hospitalizovaných v slovenských nemocniciach pohyboval okolo 220 na tisíc obyvateľov. Počet hospitalizácií v prvom roku pandémie, v roku 2020, klesol na 179 a v roku 2021 na 173 v prepočte na tisíc obyvateľov. Vyplýva to zo zverejnenej štatistiky hospitalizovaných Národného centra zdravotníckych informácií.
V rokoch 2020 a 2021 sa podľa NCZI zvýšil podiel úmrtí hospitalizovaných pacientov. Kým podiel hospitalizácií ukončených úmrtím v období pred pandémiou dosahoval od 2,4 do 2,6 percenta, v roku 2020 sa zvýšil na 3,2 percenta a vlani až na 4,5 percenta. Najviac úmrtí v nemocniciach súviselo s ochorením COVID-19. Nasledovali úmrtia pri hospitalizáciách s chorobami dýchacej sústavy.
Celkovo bolo vlani ukončených vyše 942-tisíc hospitalizácií, čo je o 21 percent menej v porovnaní s predpandemickým priemerom rokov 2015 až 2019. Najvyšší podiel hospitalizácií podľa územia trvalého pobytu pacienta bol evidovaný za Prešovský a Košický kraj.
Zdroj: SITA, kh;avl
Odporúčané články
Kamil Šaško navštívil Detskú fakultnú nemocnicu Košice, kde sa oboznámil s aktuálnym stavom stavebných úprav pripravovaného pracoviska magnetickej rezonancie pre detských pacientov. Počas návštevy absolvoval prehliadku priestorov budúceho pracoviska a s vedením nemocnice rokoval aj o ďalších investičných projektoch, ktoré majú podporiť rozvoj pediatrickej zdravotnej starostlivosti na východnom Slovensku.
V nadchádzajúcom týždni budú v Košickom kraji prebiehať plánované odstávky elektriny v zmenšenom rozsahu. Upozorňujeme obyvateľov dotknutých lokalít, aby svoje aktivity prispôsobili dočasnému prerušeniu dodávky.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
