Podnikateľov a živnostníkov by malo daňovo-odvodové zaťaženie motivovať k vytváraniu pracovných miest, tvrdia zamestnávatelia
Podnikateľov a živnostníkov by malo aj daňovo-odvodové zaťaženie motivovať k vytváraniu pracovných miest a k investíciám, čím by podporovali ekonomický rast a rozvoj spoločnosti. V reakcii na postupne predstavovanú daňovú reformu to pre agentúru SITA uviedla hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) Miriam Filová. Zamestnávatelia podľa nej považujú za potrebné pozrieť sa na jednotlivé zmeny ako celok a v tomto duchu viesť odbornú diskusiu.
„V tejto súvislosti je potrebné zjednodušiť celý systém, zjednotiť a znížiť jednotlivé sadzby a odstrániť rôzne výnimky. Môže to priniesť vyšší výber daní a odvodov do štátneho rozpočtu,” uviedla hovorkyňa AZZZ. Súčasné nastavenie totiž podľa nej brzdí ekonomický rast. „Uvedená reforma sa bezprostredne dotýka aj firiem, očakávame preto, že bližšie detaily sa budú riešiť už aj za účasti zamestnávateľov,” upozornila. Ako dodala, diskusia by sa mala viesť na základe reálnych čísel s ohľadom na stav a udržateľnosť verejných financií.
Podľa tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martina Hoštáka je potrebné udržať efektívnosť výberu daní, podporiť dobrovoľné plnenie daňových povinností a posilniť partnerský vzťah medzi daňovníkmi a správcami daní, a tiež zrušiť platenie osobitných odvetvových daní a odvodov. „Pokiaľ ide o sociálne odvody, zamestnávatelia už dlhodobo požadujú reformu súčasného drahého a neefektívneho systém zdravotného, sociálneho a dôchodkového zabezpečenia. Vyššia efektívnosť a spravodlivosť majú vyústiť do nižšieho zaťaženia,” skonštatoval pre agentúru SITA. Vzhľadom na neúmerný rast celkovej ceny práce je podľa Hoštáka potrebné citeľne znížiť odvodové zaťaženie zamestnávateľov.
Zamestnanci a zamestnávatelia na Slovensku by mali po schválení daňovej reformy platiť len jeden poistný odvod a jednu daň. Na pondelkovej tlačovej besede to oznámil minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Zamestnanci by platili daň z príjmu vo výške 19 % z hrubej mzdy a zamestnávatelia odvody v sume 39 % z hrubej mzdy. K tomu by mali zamestnanci s nižšími príjmami nárok na tzv. zamestnanecký bonus v sume maximálne 100 eur a zamestnávatelia nárok na odvodový bonus, ak dajú prácu študentovi alebo osobe so zdravotným postihnutím. Podľa ministra financií by pri tomto novom daňovo-odovodovom systéme malo 99 percent zamestnancov zarobiť v čistom viac ako v súčasnosti. Zaťaženie zamestnancov by malo podľa Matoviča klesnúť v priemere o 5 %. Súčasne sa podľa neho zruší strop na platenie sociálnych odvodov.
Návrh na zmeny v zdaňovaní práce je súčasťou daňovej reformy. Prvú časť reformy, spočívajúcu vo vyššej podpore rodín, šéf rezortu financií predstavil v nedeľu. Rodiny s aspoň jedným pracujúcim rodičom by mal štát podporovať sumou 200 eur na každé nezaopatrené dieťa až do jeho dospelosti. V utorok by mal líder minister financií Igor Matovič oznámiť tretiu časť reformy, a to plánované zmeny v zdaňovaní firiem.
(SITA, qq;su)
Odporúčané články
Tento týždeň sa v súvislosti so spustením výroby teplej obaľovanej asfaltovej zmesi začína v Košiciach s opravami výtlkov, prepadnutých častí a iných závad na cestách a chodníkoch vo vlastníctve mesta. Od pondelka sa budú zarezávať a vybúravať poškodené časti vozovky a výtlky, v stredu sa začne aj so samotným asfaltovaním.
Volebný rok 2026 bude v Košiciach patriť predovšetkým primátorským voľbám a s nimi aj zvýšenému záujmu verejnosti o to, kto kandiduje, s akým programom a aké výsledky má za sebou. KOŠICE: DNES preto pripravili pre voličov aj kandidátov komplexný volebný servis, ktorého cieľom je priniesť objektívne, vyvážené a overené informácie pre všetkých.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.