Popolcovou stredou sa pre kresťanov začína 40-dňové pôstne obdobie

Popolcovou stredou, ktorá v tomto roku pripadla na 26. februára, sa pre veriacich kresťanov začína 40-dňové obdobie pôstu. Počas neho sa veriaci duchovne pripravujú na najväčší sviatok kresťanského cirkevného roka – Veľkú noc. Veľký pôst sa začína pre rímskokatolícku aj evanjelickú cirkev.

V rímskokatolíckej cirkvi je Popolcová streda spojená s prísnym pôstom a zdržiavaním sa mäsitého pokrmu. Aj podľa ľudových tradícií konzumácia bezmäsitých jedál v tento deň mala zabezpečiť úžitok v hospodárstve. Bývalo zvykom jesť cestoviny či pirohy.

Prach si a na prach sa obrátiš

Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym. Súčasťou liturgie v katolíckych kostoloch je v tento deň posvätenie popola a následne kňazi a diakoni robia znak kríža popolom na čelá veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“, alebo: „Kajajte sa a verte v evanjelium“.

Popol má pripomenúť človeku jeho pôvod zo zeme i skutočnosť, že sa do zeme vráti. Popol je aj symbolom očistenia a budúceho zmŕtvychvstania.

Všeobecný symbol 

Obrad sypania si popola na hlavu v prvý deň pôstu sa praktizoval v cirkvi už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v ten deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol.

Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie si popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.

V roku 1091 koncil v Benevente zaviedol tento obrad pre celú cirkev, pričom sypanie si popola na hlavu sa nahradilo značením kríža popolom na čelo.

Pôstne obdobie v rímskokatolíckej cirkvi trvá od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele, v tomto roku pripadla na 12. apríla. V gréckokatolíckej cirkvi sa začal Veľký pôst (Svätá Štyridsiatnica) pred Veľkou nocou (Paschou) v pondelok 24. februára.