Poslanecké kluby dostanú raz za mesiac dohromady 4 200 eur
Poslanecké kluby budú dostávať z rozpočtu Kancelárie Národnej rady SR v tomto roku dohromady 4 200 eur za mesiac. Vyplýva to z rozhodnutia predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina), kedy limit výdavkov na jedného člena klubu je 35 eur mesačne.
Najsilnejší vládny klub hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) získa mesačne 1 750 eur. Druhý najpočetnejší klub strany Smer-sociálna demokracia (Smer-SD) dostane 910 eur. Sloboda a Solidarita (SaS) bude mať 665 eur. Klub Sme rodina dostane na účet 595 eur a klub strany Kotlebovci-Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) má nárok na 280 eur.
Po parlamentných voľbách vzniklo v parlamente šesť poslaneckých klubov. Teraz ich je päť. Klub Za ľudí sa rozpadol. Podľa rokovacieho poriadku parlamentu klub musí mať minimálne osem členov. Z pôvodných 12 poslancov klubu Za ľudí zostali iba štyria. Dvaja Miroslav Kollár a Tomáš Valášek pôsobia ako nezaradení. Ďalší šiesti vstúpili do klubu SaS.
Tak ako v parlamente stúpa počet nezaradených poslancov, tak klesajú výdavky kancelárie parlamentu na výdavky pre klub. Momentálne v parlamente pôsobí 30 nezaradených zákonodarcov. Tí na mesačný príspevok nárok nemajú. Nemôžu využívať servis klubu, majú však vlastné kancelárie na Západnej terase Bratislavského hradu. Kluby môžu poskytnuté financie využiť napríklad na nákup kancelárskych potrieb a materiálu, občerstvenia počas porád či nákup kvetov.
Zdroj: (SITA, ta;isu)
Odporúčané články
Obyvatelia mesta Košice si v piatok 8. novembra nevybavia úradné záležitosti na Magistráte mesta Košice na Triede SNP 48/A. Magistrát bude totiž z dôvodu plánovaného celodenného výpadku elektrickej energie zatvorený pre verejnosť.
Ľudia si opäť pripnú červený mak na znak úcty k vojnovým hrdinom. V pondelok 11. novembra si Slovensko pripomenie Deň vojnových veteránov. Ako informovalo združenie Post Bellum, tento deň je príležitosťou pripomenúť si príbehy hrdinov, ktorí bojovali za slobodu.
S príchodom vykurovacej sezóny rastie aj počet požiarov v bytových a rodinných domoch, ako ukazujú štatistiky Hasičského a záchranného zboru (HaZZ). Príčinou je častokrát nepozornosť alebo nedostatočná údržba vykurovacích zariadení, čo v dôsledku vedie k vzniku požiarov s rizikom pre životy a majetok.
