Posýpať či neposýpať chodník pre korčuliarov
Nemilo prekvapení ostali viacerí Košičania, ktorí chodia športovať na hrádzu pri Hornáde na Sídlisku Nad jazerom. Chodník totiž niekto dal posypať kamienkami.
Bežne tam aj v tomto zimnom čase bolo možné stretnúť aj korčuliarov, ktorí kvôli kamienkom nemôžu chodník využívať.
Vodohospodári to neboli
„Aj v zime, keď je sucho, sa tam dá korčuľovať. Predpokladám, že do takého júna sa nezoženie nikto, kto to tam pozametá,“ hovorí zanietený korčuliar.
Chodník je v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP). „Treba poznamenať, že v prvom rade ide o obslužnú komunikáciu určenú pre správu vodného toku a protipovodňovej ochrany mesta. Len na základe súhlasu nášho podniku je možné tento chodník využívať na rekreačné účely,“ dozvedáme sa od hovorcu SVP Mariána Bocáka.
Podnik sa snaží vychádzať ľuďom pri využívaní obslužných komunikácii na rekreačné účely maximálne v ústrety. „Žiadny posyp sme však nerobili a o údržbu pre rekreačné účely sa v tomto prípade stará MČ Nad jazerom.“
Ľudia si to žiadali
Starostka Jazera Lenka Kovačevičová však dostala úplne opačné požiadavky od užívateľov chodníka. Jej sa zas sťažovali cyklisti a peší, že sa tam šmýka. „Nedá sa vyjsť každému v ústrety. Tento chodník sme posýpali už aj minulý rok. Na jar kamienky poupratujeme, chodník od nich určite vyčistíme v apríli.“
[ad][/ad]Odporúčané články
Úrad vlády SR vyhlásil verejné obstarávanie na rekonštrukciu Účelového zariadenia Dom hostí v Košiciach, známeho aj ako Biely dom. Objekt si pre veľmi zlý stavebno-technický stav vyžaduje hĺbkovú obnovu. Cieľom rekonštrukcie je podľa úradu vlády zásadné zníženie spotreby primárnej energie až o 78 percent.
Toto sú najdôležitejšie informácie, ktoré vám prinášame za uplynulý týždeň v Košiciach. Od ukončenia podpory KDH županovi Trnkovi po zlepšenie dostupnosti Pošty Košice 1. Náš súhrn vám ponúka prehľad kľúčových momentov, ktoré sa udiali za uplynulých sedem dní v metropole východu.
V Košiciach žilo pred druhou svetovou vojnou približne 60-tisíc obyvateľov, z nich bolo približne 12 500 Židov. Väčšina žila v južnej časti mesta, kde vyrástli i viaceré synagógy, približuje pre agentúru SITA kurátorka Galérie Ľudovíta Felda v Košiciach Jana Teššerová. Deportácie Židov z Košíc sa začali až v roku 1944, keďže mesto od prvej viedenskej arbitráže v roku 1938 patrilo pod Maďarsko. Deportovaných bolo 15 807 Židov, a to nielen zo samotného mesta, ale aj z blízkeho okolia.
