Pre poškodený most vyhlásili mimoriadnu situáciu
AKTUALIZOVANÉ
Havarijný stav mosta medzi Kysakom a Veľkou Lodinou si vyžiadal vyhlásenie mimoriadnej situácie. Bez nej by nemohla doprava využívať najvhodnejšiu obchádzkovú trasu.
Most medzi obcami Kysak a Veľká Lodina v okrese Košice – okolie uzavrel Košický samosprávny kraj ako správca komunikácie už v utorok krátko po poludní. Po preskúmaní situácie nakoniec Okresný úrad Košice – okolie vyhlásil v stredu o šiestej večer mimoriadnu situáciu.
Okrem vylúčenia akejkoľvek dopravy z mosta vrátane peších, ktoré zabezpečujú betónové zábrany, je zakázané aj splavovanie Hornádu a kúpanie sa v jeho blízkosti v úseku dlhom približne pol kilometra.
[ad][/ad]„Vzniknutou situáciou došlo k ohrozeniu dostupnosti obcí a chát pre záchranné zložky. Pre urýchlené riešenie sme museli vykonať potrebné opatrenia,“ zdôvodňuje rozhodnutie prednostka Okresného úradu Košice – okolie Zuzana Vozár Kakaščíková.
[article slug=”most-medzi-kysakom-velkou-lodinou-uplne-uzavreli”][/article]Pokračovanie článku je na ďalšej strane.
[break][/break]Obchádzkovú trasu upravia
Rozhodnutie o mimoriadnej situácii bolo potrebné najmä preto, aby mohli záchranné zložky, ale aj zásobovanie či autobusová doprava využívať ako obchádzkovú trasu účelovú komunikáciu pozdĺž Hornádu od osady Sopotnica za Kysakom až po Veľkú Lodinu. Komunikácia totiž nie je zaradená do cestnej siete. Správa ciest KSK teraz bude môcť tento trojkilometrový úsek upraviť.
„Problémové úseky účelovej komunikácie s väčšími nerovnosťami stavebne upravíme, odvedieme pritekajúcu vodu a položíme tam penetračný makadam tak, aby sme zabezpečili bezpečnejší prejazd z Kysaku do Veľkej Lodiny. Pozemky pod touto cestou patria viacerým správcom, ktorí o jej využívaní na obchádzku budú informovaní cez obecné úrady,“ povedal generálny riaditeľ Správy ciest KSK Anton Trišč.
[ad2][/ad2]Skorodované laná v betóne
Most bol uvedený do prevádzky ešte v roku 1967, odvtedy neprešiel väčšou rekonštrukciou. Podľa informácií z KSK ho tvorí takzvaná predpätá konštrukcia, ktorej súčasťou sú oceľové laná v betónových dieloch. K súčasnému havarijnému stavu prispela najmä skutočnosť, že pri stavbe sa šetrilo a nebol dodržaný technologický postup.
Stav oceľových lán zaliatych v betóne nebolo možné pri bežných prehliadkach skontrolovať. Preto most pri poslednej prehliadke v roku 2017 zaradili do kategórie 4, čo znamená uspokojivý stavebno-technický stav.
Konštrukciu neopravovali
Domácim a chatárom nejde do hlavy, prečo pri nedávnej rekonštrukcii cesty medzi Kysakom a Veľkou a Malou Lodinou neopravili aj most. Podľa informácií z KSK bola cesta rekonštruovaná v roku 2018 v rámci projektu obnovy povodňami poškodených ciest v okrese Košice – okolie.
„Keďže projekt bol financovaný z eurofondov, museli sme postupovať podľa pôvodnej projektovej dokumentácie z roku 2010 a jej súčasťou nebola kompletná rekonštrukcia mosta,“ vysvetľuje hovorkyňa KSK Anna Terezková. V rámci opráv sa na moste vymenila iba hydroizolácia a pribudol nový asfaltový koberec, do nosnej konštrukcie sa nezasahovalo.
„Pretože podľa prehliadok most nevykazoval vážnejšie poruchy, nebol ani zaradený do plánu opráv na najbližšie obdobie. Aktuálne hľadáme finančné zdroje tak, aby sme s jeho opravou začali čo najskôr. O konkrétnych riešeniach budeme obyvateľov priebežne informovať,“ hovorí predseda KSK Rastislav Trnka.
Foto: TASR
Odporúčané články
Prevzatím staveniska a úvodnými prípravnými prácami sa v pondelok na Pasteurovom námestí pri OC Astória v mestskej časti Juh začalo s revitalizáciou vnútrobloku. Ten je ohraničený ulicami Rastislavova, Milosrdenstva, Šoltésovej a Bytovým domom Pasteurova 1-9 na pozemkoch vo vlastníctve mesta.
Farnosť sv. Alžbety už čoskoro predstaví v Dóme sv. Alžbety nový oltárny celok, Oltár Poslednej večere. Ide o rekonštrukčnú prezentáciu zaniknutého Oltára Poslednej večere. Ako farnosť objasnila, spraví tak pri príležitosti vrcholiaceho jubilejného roka, na sviatok patrónky mesta sv. Alžbety Uhorskej a pri príležitosti životného jubilea košického arcibiskupa Bernarda Bobera.
Opravu podjazdu, ktorý nikomu nepatrí a nemá stavebnú dokumentáciu, bol prekážkou pre plynulosť premávky a kompetentní ho nechceli riešiť, zabezpečovalo Občianske združenie Zachráňme podjazd. Ich aktivita bola dobrovoľná a výsledok slúžil všetkým. Keď sa v podjazde pri katastrálnom úrade objavil život v podobe karasov a kačiek, dobrovoľníci nechali odloviť ryby Slovenským rybárskym zväzom, aby bolo všetko v súlade s nariadeniami. V rozhovore so zakladateľom OZ Zachráňme podjazd Viliamom Knapom hovoríme o tom, aké dôležité je nevzdať sa.
