Predavačky od únavy odpadávali

Niektoré predavačky v sieti predajní Milk Agro v Košiciach od únavy odpadávali a museli ich ratovať záchranári. Práve od záchranárov sme sa dozvedeli o tomto pozoruhodnom probléme. Vyplynul z vyčerpanosti a nadčasov, za ktoré predavačky nedostali ani odmenu, ani náhradné voľno. 

“Začalo to v polovici januára. Keď kolegyňa odišla, neprijali namiesto nej náhradu. Dokonca ani brigádničku. Žiadna z nás si tak nemohla zobrať dovolenku,” opísali šikanu predavačky, ktoré chcú ostať v anonymite pre obavy, že by mohli prísť o prácu.

Ženy v nasledujúcich týždňoch odrobili aj viac než dvesto hodín mesačne s tým, že nadčasy sa pohybovali až okolo 60 hodín. Nadmerná zaťaženosť sa čoskoro prejavila.

Zrazu jej prišlo zle

“V predajni som bola len pár hodín a zrazu mi prišlo zle. Ťažko sa mi dýchalo, točila sa mi hlava, bolo mi na odpadnutie. Povedala som to kolegyni, ktorá rýchlo zavolala sanitku,” opisuje predavačka ťažké chvíle. V nemocnici jej dali infúzie a odporúčali jej, aby si vzala pár dní voľna a v zamestnaní sa nepreťažovala.

Podľa hovorcu Záchrannej zdravotnej služby SR služby Borisa Chmela išlo v jej prípade o reakciu na ťažký stres. Rovnako skončila o pár dní aj ďalšia z predavačiek z inej košickej predajne tohto reťazca.

Problémové nadčasy

Výhrady predavačiek voči zamestnávateľovi smerujú hlavne k nadčasom. Už na začiatku mesiaca musia podpisovať výkazy o odpracovaných hodinách. Fakt, že ich potom v praxi výrazne prekročia, už nikde zachytený nie je. Teda nadčasy robia úplne zadarmo.

Podľa slov predavačiek tento stav trvá už dlhodobo, doslova roky. Kým nešlo o veľa hodín za mesiac, akceptovali to. Od januára však nadrábali desiatky hodín bez akejkoľvek protihodnoty.

“Dokonca aj keď niektorá z nás ochorela, musela chodiť do práce, lebo by za ňu nemal kto robiť.”

V polovici marca – po tom, čo dve predavačky odviezli záchranky – vedenie reťazca zareagovalo. V spomínanej predajni odrazu dostali novú kolegyňu ako posilu.

“Po konzultácii s právnikom sa nebudeme k tejto veci vyjadrovať,” odkázalo vedenie cez sekretariát na otázky denníka košice:dnes. Na reakciu sme čakali viac než dva týždne. Milk Agro má v Košiciach 28 predajní.

Anonymné podnety

Nespokojné predavačky sa zatiaľ neobrátili na inšpektorát práce. Na podmienky sa sťažovali v práci svojej vedúcej. Dostali odpoveď, že na ich miesto môžu kedykoľvek nastúpiť ďalšie ženy, ktoré sú bez práce.

Kamil Košík z Národného inšpektorátu práce Košice im odporúča aj možnosť anonymného podania, ak majú obavy. Možno ho podať písomne, ústne, telefonicky, faxom, či mailom. “Dôležité je, aby bolo z podnetu zrejmé, akej veci sa týka a proti komu smeruje,” vysvetlil Košík.

Podľa neho môže v kalendárnom roku zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín, no musí to byť zohľadnené v pracovnej zmluve aj vo výške mzdy.

“Zamestnávateľ môže za prácu nadčas so zamestnancom dohodnúť aj čerpanie náhradného voľna v rozsahu, v ktorom práca nadčas trvala,” uzavrel Košík.

Prípad by mohol mať aj trestnoprávnu dohru

V prípade predavačiek podľa inšpektora mohol porušiť ich zamestnávateľ ustanovenia Zákonníka práce hneď niekoľkokrát. O to viac, keď ide o úmysel.

Podľa Kamila Košíka z Národného inšpektorátu práce zamestnávateľ je povinný viesť nielen evidenciu odpracovaných hodín, ale aj nadčasov: “Tie musia byť v osobitných záznamoch.”

Ak za hodiny odpracované navyše nemajú žiadnu odmenu či voľno, je to ďalšie porušenie. Tu prichádzajú na rad sankcie, ktoré môžu dosiahnuť až výšku 100-tisíc eur.

Za závažné porušenie – napríklad nevyplatenie mzdy – sa výška sankcie zdvojnásobuje, teda až do úrovne 200-tisíc eur.

Niektoré podania končia na polícii

V spomínanej záležitosti predavačiek by mohol mať prípad dokonca trestnoprávnu dohru, keďže zamestnávateľ im nevypláca časť mzdy, ktorá im patrí za nadčasy.

“Akonáhle ide o podozrenie zo spáchania trestného činu, posúvame vec polícii. Či už ide o nevyplatenie mzdy, poškodenie zdravia, alebo pracovný úraz. Ku každému prípadu pristupujeme individuálne,” podčiarkol Košík. Podľa neho je chybou, ak šikanovaní zamestnanci nepodajú podnet, lebo o porušovaní zákona či Zákonníka práce sa nemajú ako dozvedieť a bez podnetu nemôžu konať.

“Znovu musím zdôrazniť, že podnet môže byť anonymný. Navyše inšpektori úradu práce sú zo zákona povinní konať tak, aby neodhalili identitu toho, kto podal podnet,” uzavrel Košík.

Boris Macko
Foto: Veronika Janušková