PREHĽAD UDALOSTÍ (11. 10.): Pri pondelňajších ruských útokoch prišlo o život 12 ľudí
18:12 Lídri G7 sľúbili podporu Kyjevu tak dlho, ako to bude potrebné
Lídri krajín združených v organizácii G7 „čo najrozhodnejším spôsobom” odsúdili najnovšie ruské raketové útoky proti Ukrajine a sľúbili, že budú „pevne” stáť pri Kyjeve „tak dlho, ako to bude potrebné”. „Bezohľadné útoky proti nevinnému civilnému obyvateľstvu predstavujú vojnový zločin” ruských síl, uviedli v spoločnom vyhlásení po rokovaní s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Informuje o tom web The Guardian.
Lídri krajín G7 zároveň vyhlásili, že „nikdy neuznajú” nelegálnu anexiu ukrajinského územia Ruskom alebo „falošné referendá”, ktoré Rusko využíva na ospravedlnenie anexie.
14:39 Pomoc Ukrajine zo strany USA je takmer dvojnásobne väčšia ako pomoc od EÚ
Doterajšia pomoc Ukrajine zo strany USA je takmer dvojnásobne väčšia ako pomoc celej Európskej únie. Vyplýva to z údajov nemeckého Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku (IfW). Od 24. januára do 3. októbra tohto roka USA Ukrajine poskytli pomoc v celkovej sume 52,3 miliardy eur. Členské krajiny Európskej únie a jej inštitúcie dohromady poskytli Kyjivu pomoc v hodnote 29,9 miliardy eur.
Informuje o tom britský portál news.sky.com, ktorý dodáva, že Veľká Británia podľa údajov IfW na pomoc Ukrajine od 24. januára do 3. októbra vynaložila 6,65 miliardy eur. V rámci jednotlivých štátov je tak Spojené kráľovstvo po USA druhým najväčším poskytovateľom pomoci Ukrajine. (SITA, ab, dm)
14:06 Pondelkové ruské útoky na Ukrajinu by mohli predstavovať vojnové zločiny
Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudské práva označil pondelkové ruské raketové útoky na Ukrajinu za „obzvlášť šokujúce“, pričom by podľa neho mohli predstavovať vojnové zločiny. Hovorkyňa úradu Ravina Shamdasani v utorok vyzvala Rusko, aby sa „zdržalo ďalšej eskalácie“, a vyjadrila obavy z útokov na civilnú infraštruktúru vrátane obytných budov a energetických zariadení.
„Poškodenie kľúčových elektrární a vedení pred nadchádzajúcou zimou vyvoláva ďalšie obavy o ochranu civilistov a najmä vplyv na zraniteľné obyvateľstvo,“ povedala hovorkyňa v utorok novinárom na brífingu OSN v Ženeve. Ako tiež prízvukovala útoky zamerané na civilistov a objekty nevyhnutné na ich prežitie sú zakázané podľa medzinárodného humanitárneho práva. „Musíme zdôrazniť, že úmyselné nasmerovanie útokov proti civilistom a civilným objektom – teda objektom, ktoré nie sú vojenskými cieľmi – predstavuje vojnový zločin,“ dodala. (SITA, dm, ns)
12:14 Ruskí okupanti podnikajú ďalšie raketové útoky na ukrajinské územie
Rusko spustilo v utorok ráno ďalšie raketové útoky naprieč Ukrajinou. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na vyhlásenie ukrajinských ozbrojených síl na Facebooku. „Nepriateľ naďalej útočí na Ukrajinu vysoko presnými zbraňami,“ uvádza sa v príspevku. Rusi odpálili rakety z dvoch ruských lietadlových lodí v utorok okolo 7:00 miestneho času. Ukrajinská armáda tvrdila, že štyri z nich boli zostrelené.
Vo viacerých regiónoch Ukrajiny sa rozozvučali náletové sirény, pričom úrady apelovali na obyvateľov prostredníctvom aplikácie Telegram, aby zostali v úkrytoch. „Vyzerá to tak, že nový veliteľ ruskej armády v detstve príliš často hral hru Red Alert. Lepšie by urobil, keby čítal knihy,“ povedal šéf vojenskej administratívy v Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim.
Ruský vodca Vladimir Putin cez víkend pre svoju „špeciálnu vojenskú operáciu“, ako sa vojne hovorí v Rusku, vymenoval nového veliteľa všetkých ruských jednotiek na Ukrajine – Sergeja Surovikina. Ten sa v minulosti viackrát zviditeľnil brutalitou a bezohľadnosťou voči civilným cieľom. Útokmi chce údajne ukázať Putinovi svoje schopnosti. (SITA, dm, hb)
9:55 Minsk údajne začal dodávať Rusom svoje zbrane vrátane tankov
Bielorusko začalo vyskladňovať svoje zásoby zbraní a posielať ich do Ruska. Referuje o tom investigatívne konto Belarusian Hajun project na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter. Spomenutý zdroj informuje, že na železničnej stanici v bieloruskom meste Orša svedkovia videli najmenej 12 tankov, ktoré následne smerovali do Ruska. Lukašenkov režim údajne začal týmto smerom presúvať i ďalšie ťažké obrnené vozidlá.
Ešte 1. októbra prišlo z ruskej Belgorodskej oblasti do bieloruského mesta Urečje dovedna 72 plošinových vagónov. V nedeľu na časti z nich odišla prvá skupina 20 tankov. Tie smerovali do ruského Rostova nad Donom a odhaduje sa, že 19. októbra budú v ukrajinskej Doneckej oblasti.
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko v pondelok vyhlásil, že sa s ruským vodcom Vladimirom Putinom dohodol na nasadení spoločného zoskupenia vojsk. Moskva neskôr tieto správy bagatelizovala, keď tvrdila, že jej armáda je natoľko schopná a plne zásobená, že na Ukrajine nebude potrebovať bieloruské jednotky a techniku. (SITA, dm, hb)
9:35 Pondelkové ruské útoky si vyžiadali najmenej 19 mŕtvych a viac ako 100 zranených
Pondelkové ruské bombardovanie ukrajinských miest si vyžiadalo najmenej 19 mŕtvych a 105 zranených. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na predbežné dáta ukrajinskej štátnej záchrannej služby. Viaceré explózie otriasli v pondelok Kyjevom a ďalšími ukrajinskými mestami, pričom tiež hlásili výpadky prúdu. Útoky zasiahli kritickú a civilnú infraštruktúru v dvanástich regiónoch a hlavnom meste, kde podľa záchranárov vypuklo aj viac ako 30 požiarov. Na hasení požiarov a záchranných prácach sa podieľalo viac ako tisíc ľudí.
Ešte aj v utorok skoro ráno boli podľa záchranných zložiek bez prúdu niektoré časti v regiónoch miest Kyjev, Ľvov, Sumy, Ternopiľ alebo Chmeľnyckyj.
Medzinárodní lídri ruské útoky ostro odsúdili a americký prezident Joe Biden oznámil, že Spojené štáty poskytnú Ukrajine pokročilé systémy protivzdušnej obrany. Hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu tiež oznámil, že spustia vyšetrovanie. (SITA, dm, hb)
7:55 Moskva minula na pondelňajšie bombardovanie 400 až 700 miliónov dolárov
Masové ostreľovanie celého ukrajinského územia v priebehu pondelka stálo ruských okupantov asi 400 až 700 miliónov dolárov. Informovala o tom ukrajinská verzia magazínu Forbes.
Rusko odpálilo najmenej 84 striel s plochou dráhou letu a nasadilo minimálne 24 bezpilotných lietadiel. Ukrajinskej armáde sa podarilo zostreliť viac ako polovicu z nich – 43 rakiet a 13 dronov.
Široký rozsah ruských nákladov je spôsobený skutočnosťou, že presný počet rakiet každého typu nebolo možné bezprostredne určiť. Odhad 400 až 700 miliónov dolárov naznačuje, že Rusi väčšinou použili drahé a vysoko presné strely X-101 a strely s taktickým dosahom (S-300, Tornado-S), pričom tie zvyšné a lacnejšie, ktoré použili, mali akurát preťažiť ukrajinskú protivzdušnú obranu.
Náklady na najdrahšiu raketu X-101 sú približne 13 miliónov dolárov. Jedna raketa Kalibr stojí zhruba 6,5 milióna a náklady na jeden Iskander sú zhruba tri milióny dolárov. (SITA, hb, bn)
6:41 Pri pondelňajších ruských útokoch prišlo o život 12 ľudí
Pri pondelňajších ruských útokoch naprieč celou Ukrajinou zahynulo 12 civilistov. V nočnom videoprejave k národu to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Bohužiaľ, dnes pri tomto teroristickom útoku zomrelo 12 ľudí, viac ako 80 bolo zranených,“ povedal Zelenskyj.
Rusko v pondelok spustilo svoj najväčší raketový útok na Ukrajinu za ostatné mesiace, ktorého cieľom bola civilná infraštruktúra po celej Ukrajine. Ruský vodca Vladimir Putin sa netajil tým, že to bola pomsta za sobotňajšiu explóziu na moste ponad Kerčský prieliv, ktorý spája pevninské Rusko s okupovaným ukrajinským polostrovom Krym. (SITA, hb)
Odporúčané články
27. septembra 2024, zasahovali policajti z Pohotovostnej ochrannej jednotky Mestskej polície v Košiciach pri dramatickom incidente. Krátko po polnoci sa im podarilo vypátrať a zadržať dvojicu, muža a ženu, podozrivých z krádeže mobilného telefónu priamo na železničnej stanici.
Kardiochirurgický tím z Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Košiciach spolu s odborníkmi z Lekárskej fakulty UPJŠ úspešne vykonal prvú operáciu na svete, pri ktorej pacientovi vytvorili pľúcnu chlopňu z jeho vlastného tkaniva. Zároveň nahradili poškodenú aortálnu chlopňu pôvodnou pľúcnou chlopňou pacienta.
Pri príležitosti 100. výročia Medzinárodného maratónu mieru (MMM), najstaršieho maratónu v Európe, pripravili organizátori výstavu, ktorá mapuje jeho bohatú históriu.