PREHĽAD UDALOSTÍ (25. 8.): Pri ruskom útoku na železničnú stanicu v Deň nezávislosti zahynulo 25 ľudí
16:22 Pre poškodenie elektrického vedenia odstavili dva reaktory v Zaporožskej jadrovej elektrárni
Ukrajinská národná spoločnosť na výrobu jadrovej energie Enerhoatom uviedla, že poškodenie nadzemného elektrického vedenia v dôsledku ohňa spôsobilo odstavenie zostávajúcich dvoch prevádzkovaných reaktorov v Zaporožskej jadrovej elektrárni na juhu Ukrajiny. Informuje spravodajský portál Sky News.
Požiare vypukli v popolových jamách neďalekej uhoľnej elektrárne a poškodili vedenie spájajúce jadrovú elektráreň, ktorá je pod kontrolou Rusov, s ukrajinskou sieťou. „V dôsledku toho boli dve funkčné energetické jednotky stanice odpojené od siete,” uviedol Enerhoatom na komunikačnej platforme Telegram a dodal, že bezpečnostné systémy elektrárne fungujú normálne a zamestnanci pracujú na opätovnom pripojení jedného z reaktorov k sieti. (SITA, ab;ns)
13:55 Pri Melitopoli vybuchla budova, v ktorej okupanti pripravovali pseudoreferendum
Neďaleko juhoukrajinského mesta Melitopoľ vykonali sabotáž v budove, ktorú údajne používali regionálni predstavitelia podporujúci Rusko. Ako referuje spravodajský web CNN, povedal to legitímny starosta Melitopoľa Ivan Fedorov, ktorý sa z bezpečnostných dôvodov nenachádza v meste.
„Dnes v noci vyhodili do vzduchu veliteľstvo okupantov v obci Priazovske. Práve tam sa Rusi pripravovali na ‘hlasovanie’ (referendum, pozn.) a vydávali ruské pasy,“ uviedol Fedorov na Telegrame. Dodal, že zatiaľ nemá informácie o tom, kedy ruské sily plánujú usporiadať pseudoreferendum na okupovaných územiach Zaporožskej oblasti o pripojení k Ruskej federácii.
„Konceptom Rusov je teraz usporiadať referendum počas piatich dní vo forme prieskumu, návštevou bytov a domov. V nasledujúcich dvoch týždňoch Rusi jednoducho nedokážu usporiadať referendum,“ uviedol Fedorov a dodal, že ruské pasy podľa jeho informácií dostalo „maximálne tisíc ľudí“.
Odhaduje sa, že v Melitopoli stále žije 60 až 70-tisíc ľudí, čo je polovica predvojnovej populácie. Podľa Fedorova Rusi začali s „čistkami“ obyvateľstva. „Filtrujú v každom dome, v každom byte. Ak sa nájde osoba, ktorá má aspoň niečo ukrajinské, vlajku, výšivku, okamžite ju zatknú,“ podotkol s tým, že Rusi držia v zajatí až 80 ľudí. Štyri osoby vraj previezli do prísne stráženého záchytného centra v Moskve. CNN toto tvrdenie nemôže overiť. (SITA, dm;hb)
13:20 Rusi vyviezli všetko obilie z Luhanskej oblasti, tvrdí tamojší šéf vojenskej správy
Tohtoročná úroda obilia z Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny skončila ako vojnový lup v Rusku. Na Telegrame to uviedol regionálny šéf vojenskej správy v Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.
„Všetkých 200-tisíc ton obilia zozbieraného na poliach Agrotonu (poľnohospodársky producent na Ukrajine, pozn.) bolo vyvezených z Luhanskej oblasti do Ruska. Podľa farmárov, ktorí boli nútení zostať na okupovanom území, sa situácia v poľnohospodárstve v oblasti blíži ku katastrofe,“ povedal.
V Luhanskej oblasti tento rok očakávali najväčšiu úrodu za ostatné roky. Na niektorých poliach bola úroda až 60 ton na hektár. Mnohí manažéri poľnohospodárskych podnikov však vraj odišli do bezpečných oblastí Ukrajiny a preregistrovali svoje podniky. Našli sa aj takí, čo nadviazali spoluprácu s Ruskom a zradili svojich partnerov. Dvoch veľkých spoločností, ktoré predtým predstavovali veľkú podporu pre Luhanskú oblasť – Agrotonu a Nibulonu, sa údajne protiprávne zmocnil podnikateľ z ruského Krasnodaru, ktorého základné imanie je iba dvetisíc rubľov, čo je v prepočte okolo 17 eur.
Rusi tiež ukradli všetko nové vybavenie, a tak na niektorých územiach nie je možné obrábať a zberať úrodu. (SITA, dm;hb)
13:02 Rusko stiahlo k ukrajinským hraniciam viac ako 400 lietadiel a 360 vrtuľníkov
Pri ukrajinských hraniciach je viac ako 400 ruských lietadiel a bojových vrtuľníkov. Ako referuje web Ukrajinská pravda, povedal to hovorca velenia ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat.
„Okolo našich hraníc sa nachádza skupina ruských lietadiel – viac ako 400 bojových lietadiel. Nachádza sa tu aj 360 vrtuľníkov, z toho viac ako 150 útočných, ako napríklad Ka 52,“ poznamenal.
Ihnat dodal, že okupanti aktívne využívajú taktické letectvo. Ruské stíhačky hliadkujú vo vzdušnom priestore Bieloruska, Ruska, na dočasne okupovaných územiach, ako aj vo vodách Čierneho a Azovského mora. (SITA, dm;hb)
11:19 Putin už prehral, ale my sme ešte nevyhrali, vraví exprezident Juščenko
Tretí prezident Ukrajiny Viktor Juščenko sa domnieva, že Vladimir Putin už vojnu na Ukrajine prehral, no Ukrajina ju ešte nevyhrala. Uviedol to v rozhovore pre web Ukrajinská pravda.
Podľa Juščenka udalosti v ostatných dňoch, keď ukrajinskí partizáni zaznamenali viacero úspechov, dávajú „veľkú nádej“. „Všetko to vypovedá o tom, že sme v situácii, keď Putin už, samozrejme, prehral. Ale ešte sme nevyhrali,“ poznamenal 68-ročný Juščenko, ktorý bol v prezidentskom úrade v rokoch 2005 až 2010.
Juščenko tvrdí, že Ukrajinci spôsobili, že Putinovi „je horúco“, a ukázali svetu, že vedia bojovať. Bývalý prezident dúfa, že postoj Západu k vojne na Ukrajine bude smerovať „do bodu väčšej mobilizácie, rýchlejšej a hmatateľnejšej pomoci Ukrajine“. (SITA, dm;hb)
09:39 Rusko už vo vojne prišlo o vybavenie za najmenej 16,5 miliardy dolárov
Za šesť mesiacov vojny na Ukrajine prišlo Rusko o 12 142 kusov vojenského vybavenia v hodnote 16,56 miliardy dolárov. Nepočítajú sa do toho rakety. Najvýznamnejšou stratou ruskej armády bolo potopenie krížnika Moskva zo 14. apríla v hodnote 750 miliónov dolárov. Referuje o tom ukrajinská verzia magazínu Forbes.
Druhou najdrahšou stratou kremeľského režimu na Ukrajine bolo lietadlo Il-76 za 86 miliónov dolárov, ktoré ukrajinské sily protivzdušnej obrany zostrelili koncom februára nad Vasylkivom v Kyjevskej oblasti. Treťou najdrahšou položkou, o ktorú Rusi prišli, bola veľká útočná loď Saratov za 75 miliónov dolárov. Ukrajinská armáda na ňu zaútočila, keď kotvila v prístave v okupovanom Berďansku, kde dodávala vojenské vybavenie. (SITA, dm;hb)
08:55 Ozbrojené sily získali od Rusov späť územia veľké ako Dánsko
Od polovice marca Rusi stratili na Ukrajine kontrolu nad oblasťou väčšou ako Dánsko. Počas ostatných 39 dní dokázali obsadiť oblasť s veľkosťou Andorry, čo je približne percento z toho, čo stratili. V najnovšej aktualizácii to tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny.
Inštitút už skôr informoval, že Rusi v najbližších mesiacoch pravdepodobne nebudú schopní vyčleniť dostatok zdrojov na žiadnu útočnú operáciu a nebudú schopní dobyť ďalšie územia, pokiaľ sa veci nevyvinú „nepredvídateľným spôsobom“. (SITA, dm;hb)
06:48 Pri ruskom útoku na železničnú stanicu v Deň nezávislosti zahynulo 22 ľudí
Ruský raketový útok na železničnú stanicu počas stredajšieho Dňa nezávislosti Ukrajiny si vyžiadal životy 25 civilistov. Útok sa udial v mestečku Čaplyne s približne 3500 obyvateľmi, ktoré sa nachádza v Dnipropetrovskej oblasti v centrálnej časti Ukrajiny. Kancelária prezidenta Volodymyra Zelenského informovala, že medzi obeťami je aj šesťročné a 11-ročné dieťa.
„Čaplyne je dnes našou bolesťou,“ povedal Zelensky v nočnom videoprejave k národu. Pôvodne Zelensky uviedol, že pri útoku, ktorý zasiahol päť vozňov, utrpelo zranenia približne 50 ľudí. Poradca prezidenta Kyrylo Tymošenko neskôr informoval, že zranených bolo 31 osôb.
Ukrajina sa pripravovala na zákerné ruské útoky počas stredy, keď si krajina pripomínala 31 rokov od vyhlásenia nezávislosti od Sovietskeho zväzu a zároveň šesť mesiacov od vypuknutia vojny. Vo viacerých mestách boli preto až do štvrtka zakázané veľké zhromaždenia. (SITA, hb)
Odporúčané články
V Košiciach v pondelok 18. novembra zahorela Slovenská kultúrna pochodeň. Išlo o druhé mesto, ktoré v rámci svojej púte navštívila. Predtým bola v Humennom, štafetový protest pokračuje v utorok v Prešove.
Dnes sa uzavrie trojdňový program venovaný oslavám 35. výročia Nežnej revolúcie. Nedeľa 17. novembra bude patriť mítingu 35 rokov slobody s podtitulom Nádejou sme my, občania, ktorý sa uskutoční pred Štátnou vedeckou knižnicou na Hlavnej ulici 10 v Košiciach.
Všetkých 880 chodníkov v projekte „Adoptuj si chodník a zarábaj“ bolo počas prvých dní tohtoročného piateho ročníka adoptovaných. Mesto Košice tak od včera pridáva nové úseky, čím zvýši počet adoptovateľných chodníkov na viac ako 900.