Prelomenie veta v prípade moratória vníma premiér aj ako mocenský prejav
Možno to vnímať aj ako mocenský prejav a súboj poslancov parlamentu s úradom prezidentky. V súvislosti s utorkovým (26. 11.) hlasovaním parlamentu, ktorý ústavnou väčšinou schválil predĺženie moratória na predvolebné prieskumy na 50 dní, to pripustil predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD).
„Našlo sa 80 poslancov, veto bolo prelomené,“ skonštatoval Pellegrini na tlačovej konferencii po stredajšom rokovaní vlády. Sám je vraj zvedavý, čo bude ďalej. „Sú avizované podania na Ústavný súd,“ pripomenul. Osobne je presvedčený o tom, že legislatívna úprava narazí na realitu. „Nemyslím si, že v dnešnom digitálnom svete sa tie prieskumy tak či onak nedostanú k ľuďom, v digitálnom svete sa takýto zákon vynútiť nedá,“ povedal.
[ad][/ad]Vyjadril sa aj k tomu, že za prelomenie veta hlasovali popri poslancoch Smeru aj zástupcovia ĽSNS. „V niektorých prípadoch poslanci ĽSNS hlasovali proti vládnym návrhom s opozíciou, v niektorých prípadoch, ako v tomto, hlasovali tak, ako hlasovali poslanci Smeru,“ skonštatoval. Kategoricky však odmietol, aby sa z hlasovania vyvodzovali závery a tvorili konšpirácie. „Nebol v tom žiadny politický kšeft, odmietam interpretáciu, že je to dôkaz, že sa chystá koalícia s ĽSNS. Smer má na toto jasný názor,“ povedal s dodatkom, že tlmočí názor strany samotnej.
Čítajte aj:
[ad2][/ad2]Odporúčané články
V nadchádzajúcom týždni budú v Košickom kraji prebiehať plánované odstávky elektriny v zmenšenom rozsahu. Upozorňujeme obyvateľov dotknutých lokalít, aby svoje aktivity prispôsobili dočasnému prerušeniu dodávky.
Občianske združenie Mladá Šaca dnes oficiálne odovzdalo na Magistrát mesta Košice petíciu občanov mestskej časti Košice – Šaca. Petíciu podpísalo 1070 obyvateľov s trvalým pobytom v Šaci, čo predstavuje približne 23% všetkých zapísaných voličov z 4616 voličov v komunálnych voľbách v roku 2022.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR) s konečnou platnosťou rozhodol v prípade atentátu na predsedu vlády Roberta Fica z mája 2024. Senát pod vedením predsedu Petra Kaňa v stredu 29. apríla zamietol odvolanie obžalovaného 73-ročného Juraja Cintulu a potvrdil prvostupňový rozsudok. Za obzvlášť závažný zločin teroristického útoku si odpyká trest odňatia slobody v trvaní 21 rokov.