Prezidenti Bukureštskej deviatky prijali spoločnú deklaráciu

 AKTUALIZOVANÉ 

Krajiny Bukureštskej deviatky (B9) citlivo vnímajú hrozby, ktorým čelia jednotlivo alebo kolektívne napríklad z východu, ale aj hrozby súvisiace s novými technológiami.

Svoje postoje vyjadrili v spoločnej deklarácii, ktorú vo štvrtok prijali. Povedal to prezident SR Andrej Kiska na spoločnej tlačovej konferencii s poľským kolegom Andrzejom Dudom a rumunským partnerom Klausom Wernerom Iohannisom po stretnutí prezidentov deviatich východoeurópskych členov Severoatlantickej aliancie v Košiciach.

Význam NATO 

Zoskupenie B9 zdôraznilo význam NATO a rovnako, že rôznym hrozbám musia čeliť spoločne. „Dnes ani tá najsilnejšia krajina nedokáže čeliť výzvam, ako je bezpečnosť, migrácia, terorizmus, ale ani ekonomický rast. Naše krajiny nie sú samé, sme členmi Európskej únie a členmi Severoatlantickej aliancie. Máme spojencov, máme priateľov. Aliancia má veľký podiel na našich úspechoch,“ povedal Kiska. 

Pripomenul aj vzájomnú dôveru týkajúcu sa bezpečnosti, ktorá hovorí o tom, že v prípade potreby by vojaci bránili občanov inej členskej krajiny rovnako, ako svojich vlastných a naopak. Podľa neho je absolútnou prioritou, aby bola kolektívna obrana efektívna, a aby odradila ktoréhokoľvek protivníka. Prezidenti B9 diskutovali aj o situácii na Ukrajine, v oblasti Čierneho či Baltského mora a o aktivitách Ruska.

Ako zdôraznil rumunský prezident Iohannis, koordinácia medzi Európskou úniou a NATO je dôležitá. Pripomenul tiež, že spoločnou deklaráciou krajiny B9 vyslali jasnú správu o spolupatričnosti a solidarite spojencov v rámci NATO.  Podľa jeho slov je konečným cieľom bezpečnosť občanov. „Rumunsko tieto záväzky berie veľmi vážne, pretože tu nehovoríme o nejakých abstraktných veciach, rozprávame o ochrane ľudí, o tom, aby sme im dali dôveru, že sú chránení a to od akéhokoľvek nebezpečenstva,“ povedal. Za závažný zdroj obáv označil vývoj v regióne Čierneho mora, kde je potrebné zabezpečiť aj kontinuálnu prítomnosť námorných síl NATO.

Podľa Dudu sa prítomní zhodli na potrebe zvýšenia počtu vojakov členských štátov NATO v regióne. Do Poľska chce viac amerických vojakov a svoju krajinu označil aj za uzol, z ktorého sa môže šíriť bezpečnosť do ďalších štátov. „Zhodli sme sa na tom, že tie najzávažnejšie hrozby, ktorým čelíme, je návrat imperiálnych ambícií Ruska,“ uviedol.

Kiska pripomenul, že je dôležité mať jednotnú zahraničnú politiku, ktorá je spojená aj s obrannou politikou. Ubezpečil, že počas stretnutia sa neobjavil názor o tvorbe nových štruktúr, sila NATO je podľa neho v jeho jednote. „Ak tu sú iniciatívy ohľadom európskej bezpečnosti, hovoríme o dopĺňaní Severoatlantickej aliancie, ale v žiadnom prípade nie o nahrádzaní. Hovoríme o lepšej pripravenosti Európy ako takej, ale určite nie o nových štruktúrach a to bolo posolstvo, ktoré aj dnes jasne zaznelo z našej B9,“ uzavrel.

Prezidenti krajín B9 z Bulharska, Českej republiky, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska v Košiciach diskutovali o aktuálnej bezpečnostnej situácii v Európe a v jej susedstve. Témami boli aj šírenie dezinformácií či obrana proti kybernetickým hrozbám a propagande. Prezidenti si zároveň pripomenuli 70. výročie vzniku NATO, ako aj výročie vstupu krajín B9 do NATO.

Čítajte aj: 

• V Košiciach majú stretnutie prezidenti
• V Košiciach sa začalo rokovanie deviatich prezidentov

(TASR, SŠ)