Prezidentka podpísala zákon, ktorý zavádza zálohovanie PET fliaš a plechoviek

Od roku 2022 sa budú na Slovensku zálohovať jednorazové nápojové obaly. Suma za zálohovanie sa má pohybovať vo výške 12 centov pri PET fľašiach a desiatich centov pri plechovkách. Vyplýva to z návrhu zákona envirorezortu, ktorý v utorok podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec.

Slovensko je podľa envirorezortu prvou krajinou v strednej Európe, ktorá zavádza zálohovanie PET fliaš. Zákon odhlasovala ústavná väčšina v podobe 121 poslancov parlamentu. Cieľom nového zákona je zásadné zníženie množstva voľne pohodených plastových nápojových obalov. Podľa envirorezortu sa na slovenský trh uvedie ročne miliarda PET fliaš. Z nich skončí na skládkach až 400 miliónov.

Podľa ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa (Most-Híd) návrh podporili odborné a dobrovoľné organizácie rybárov, poľnohospodárov, vodohospodárov, ochranárov či turistov a taktiež obchodné reťazce. „Svoj podiel zodpovednosti na ochrane životného prostredia si tak postupne uvedomujú všetci – verejnosť, tretí sektor a aj ten súkromný. Presadenie zálohovania je jasným dôkazom toho, že ochrana životného prostredia na Slovensku už viac nebude stáť na periférii záujmu spoločnosti,“ doplnil minister.

Vstupné náklady na zavedenie systému majú byť na úrovni 80 miliónov eur. Zaviesť zálohovanie nemusia podľa novej legislatívy všetky obchody či prevádzky. Povinné bude iba pre tie s rozlohou väčšou ako 300 štvorcových metrov. Ministerstvo však predpokladá, že mnohé menšie obchody časom systém preberú.

Na Slovensku sa za jeden rok dostane do obehu približne miliarda PET fliaš. Separovaným zberom sa dosahuje ich približná návratnosť 60 percent. Ak by bola návratnosť 90-percentná, fľaše, ktoré by sa týmto spôsobom zozbierali, by dokázali naplniť napríklad bratislavské Námestie slobody do výšky 22 metrov.

Prezidentka podpísala novelu zákona o ochrane prírody

„Novela zákona ako celok prináša vyšší štandard ochrany prírody a napĺňa tiež Stratégiu environmentálnej politiky SR do roku 2030… Aj v kritizovaných oblastiach novely, ako je otázka vydávania odborných stanovísk na činnosti v územiach Natura 2000, úprava prináša nové kompenzačné mechanizmy, ktoré pri správnej aplikácii môžu priniesť aj pozitívnu zmenu,“ uviedol Strižinec.

Prezidentka podľa jeho slov novelu zákona podpísala nie ako normu, ktorá bez zvyšku napĺňa očakávanie najvyššej priority – ochranu slovenskej prírody. „Jej prijatie považuje len za jeden krok, pričom už dnes je jasné, že ak chceme účinnejšie chrániť našu krajinu, naše lesy, budú musieť nasledovať ďalšie kroky a opatrenia,“ doplnil Strižinec.

Nová legislatíva prináša nové právomoci

Ako vyplýva z novely, plošná ťažba v národných parkoch a vzácnych územiach bude zakázaná. Náhodná ťažba bude nezákonná. Nová legislatíva tiež prináša nové právomoci Štátnej ochrane prírody SR. Po novom bude tiež potrebný súhlas štátnych ochranárov pri akýchkoľvek krokoch, ktoré by mohli ohroziť prírodu v národných parkoch. Týka sa to napríklad ťažby dreva, výstavby, výkopov zeminy alebo zásahov do vodných tokov. Schválené zmeny budú účinné od 1. januára 2020.

Podľa novely majú súhlas na výrub drevín mimo zastavaného územia obce vydávať okresné úrady, a nie obce ako doteraz, pričom to má byť podľa envirorezortu podmienené súhlasom Štátnej ochrany prírody SR.

Novela tiež umožňuje vyznačiť územie, v ktorom sa bude môcť pohybovať aj mimo vyznačeného chodníka. Obce by mali viesť evidenciu využitia finančných prostriedkov z náhrad za vyrúbané dreviny. Envirorezort chce zároveň vytvoriť informačný systém, ktorý verejnosti aj orgánom štátnej správy poskytne údaje, na základe ktorých bude možné jednoznačne identifikovať hranicu chránených území a ich ochranných pásiem.

Novela sa nepozdáva ochranárom

„Ide o výrazný krok vpred, keďže dlhé roky mohli štátni ochranári zabrániť zásahom takmer výlučne iba v najvyššom – piatom stupni ochrany. Ten je v národných parkoch zastúpený minimálne. Vďaka schválenej novele sa však táto ich právomoc rozširuje na viac ako 400-tisíc hektárov vzácneho územia na Slovensku, čo predstavuje takmer desať percent rozlohy Slovenska,“ vysvetlil minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd).

Lesoochranárske združenie VLK už avizovalo, že ak prezidentka novelu podpíše, podá žalobu na Európsky súdny dvor pre porušenie legislatívy EÚ. Aktivisti sú presvedčení, že novela umožňuje výrub drevín mimo lesa bez správneho konania a extrémne zásahy do prírody nemusia ísť cez proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ak tak rozhodne štát.

Envirorezort oponuje argumentom, že udeľovania výnimiek sa netýka novely ako celku, ale len miest, v ktorom sa určujú prísnejšie pravidlá na rozhodovanie okresných úradov. Zákaz plošného výrubu či právo záväzného stanoviska štátnych ochranárov pri výruboch, výstavbe, používaní postrekov v dnešných národných parkoch sa podľa ministerstva vôbec nemení.

Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala v utorok 13 zákonov prijatých na septembrovej schôdzi Národnej rady (NR) SR. Odobrila napríklad zákon o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje, zákon o ochrane prírody a zákon o Audiovizuálnom fonde. Do parlamentu vrátila zákon o lesoch.