Pri starostlivosti o chránené územia chce envirorezort zabezpečiť prácu pre miestnych obyvateľov
Pri projektoch súvisiacich so starostlivosťou o chránené územia by mali byť v čo najväčšej miere zapojení miestni ľudia. Na dnešnej tlačovej konferencii to oznámili minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) a štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) Michal Kiča.
Šéf envirorezortu informoval, že pri projektoch starostlivosti o životné prostredie podporovaných z eurofondov bude vyžadované, aby v rámci nich boli zamestnaní ľudia z daných regiónov.
Podľa Budaja bude preto vykonávanie jednotlivých projektov v prospech životného prostredia lacnejšie aj jednoduchšie. Pri posudzovaní jednotlivých projektov zavedie MŽP SR bodovací systém, ktorý bude zvýhodňovať projekty zapájajúce miestnych poľnohospodárov či farmárov. Zmení sa aj proces verejného obstarávania, ktorý bude viac prihliadať na sociálne a environmentálne hľadiská. Envirorezort pritom očakáva, že v programovacom období 2021 až 2027 bude suma vyčlenená na projekty ochrany životného prostredia 2,5 násobne až trojnásobne vyššia ako v predošlom programovacom období.
„Budem viesť rokovanie s ministrom financií Igorom Matovičom (OĽaNO) a podpredsedníčkou vlády Veronikou Remišovou (Za ľudí). Budem ich informovať o tejto našej iniciatíve a nepochybujem, že nájdem dobrú odozvu,“ dodal Budaj.
V novom programovacom období chce envirorezort poskytovať možnosť podpory aj pre miestnych farmárov a neštátnych vlastníkov pozemkov v chránených územiach. Pre tých chce vytvoriť možnosť prípravy mikroprojektov, vytvoriť systém poskytovania paušálnych platieb a zjednodušiť čerpať podpory.
Zdroj: (SITA, mt;mky)
Odporúčané články
V Košiciach ukladajú na posledný odpočinok rómskeho kráľa Róberta Botoša. Skonal v nedeľu 15. februára. O jeho úmrtí informovalo Združenie obcí Jekhethane. Ako uviedlo, Botoš bol prvý košický a posledný oficiálne korunovaný rómsky kráľ strednej Európy.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
Po zimnej prestávke sa v „esíčku“ na Kavečianskej ceste opätovne začínajú stavebné práce v rámci modernizácie a rozšírenia 400-metrového úseku medzi strelnicou na Podhradovej a Vyhliadkovou vežou, ktorý je v havarijnom stave. V utorok dôjde na tomto úseku k zmene organizácie dopravy.
