Prieskum: Hoaxom najviac veria voliči Republiky a Smeru

Pätina spoločnosti verí dvom až trom z nich. Spolu 11 percent ľudí označilo za pravdivé štyri až päť teórií. Šesť a viac konšpiračných teórií považuje za pravdivé sedem percent populácie a zvyšných 63 percent označilo za pravdivú maximálne jednu teóriu alebo žiadnu z teórií. „Tieto zistenia nie sú len štatistikou – sú výpoveďou o stave spoločnosti, o tom, komu a čomu ľudia veria, kde hľadajú istotu a ako sa vyrovnávajú so zložitým fungovaním dnešného sveta,“ upozorňuje analytik NMS a spoluautor prieskumu Michal Mislovič.

Viaceré medzinárodné štatistiky radia Slovákov a Slovenky na popredné priečky národov, ktoré majú tendencie veriť hoaxom. Obyvatelia Slovenska najviac veria teórií o chemtrails, najodolnejší sme voči tvrdeniam o plochej Zemi, ktorým verí len šesť percent opýtaných. Teórii o tzv. chemtrails – že lietadlá zámerne vypúšťajú chemikálie s cieľom ovplyvniť zdravie alebo správanie populácie – verí 28 percent opýtaných. Viac ako štvrtina populácie verí aj teórii, že útoky z 11. septembra 2001 boli nariadené vládou USA. Tretím najčastejšie akceptovaným hoaxom je tvrdenie, že vojna na Ukrajine je zinscenovaná západnými médiami. Tento naratív, ktorý je súčasťou proruských dezinformačných kampaní, považuje za pravdivý 23 percent populácie. Podobný podiel populácie verí aj tomu, že svet ovládajú Židia. Menej ako pätina populácie verí aj tvrdeniam, že pristátie na Mesiaci bolo zinscenované, klimatická kríza je výmysel vedcov či politikov, a že očkovanie slúži na čipovanie obyvateľstva.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Predpoveď počasia na dnešný deň (14.12.2025)

Výrazne viac náchylní veriť hoaxom sú muži oproti ženám. Tie, namiesto súhlasu s danou teóriou, častejšie v porovnaní s mužmi volia vyhýbavú odpoveď „neviem“. Rozdiely možno nájsť aj vo vekových generáciách. Viacerým konšpiračným teóriám veria mladí ľudia z generácie Z, či stredná generácia X, teda ľudia vo veku od 45 do 60 rokov. „Ukazuje sa, že generácia Z je, paradoxne, náchylnejšia na dezinformácie než najstaršia generácia Baby Boomers, a to napriek tomu, že vyrastala s digitálnymi technológiami. Hlavnými príčinami môžu byť aj algoritmy sociálnych médií, ktoré vytvárajú informačné bubliny, pasívna konzumácia obsahu cez TikTok a Instagram, kde mladí ľudia vnímajú správy skôr ako zábavu a silný vplyv influencerov a rovesníkov, ktorým dôverujú aj bez overenia faktov. Informačné preťaženie navyše vedie k tomu, že mladí ľudia nemajú čas kriticky hodnotiť každé tvrdenie, čím sa stávajú ľahkým terčom pre šíriteľov hoaxov a konšpirácií,“ dopĺňa výsledky Mislovič.

Významnú rolu hrá aj vzdelanie. Dáta potvrdzujú, že čím vyššie vzdelanie ľudia dosiahli, tým menej sú náchylní veriť hoaxom. Častejšie im podliehajú aj ľudia žijúci v najmenších slovenských obciach. Naopak, v najväčších mestách s počtom nad 100-tisíc obyvateľov sa vyskytuje najväčší podiel ľudí, ktorí hoaxom neveria. Viaceré konšpiračné teórie sa stali dokonca politickou témou a voliči ich zvyknú preberať od politických predstaviteľov. Dôkazom toho sú aj zásadné rozdiely v náchylnosti veriť hoaxom u ľudí s rôznym politickým presvedčením. Najintenzívnejšiu tendenciu veriť konšpiráciám vidieť u voličov hnutia Republika. Hoaxom odoláva približne tretina z nich, zvyšok má tendencie ich považovať za pravdivé. Podobný výsledok nameral prieskum aj medzi voličmi vládneho Smeru. Šesť z desiatich voličov Smeru má tendencie dôverovať hoaxom. Nadpriemerne vysoká tendencia dôverovať konšpiračným teóriám je aj medzi voličmi Maďarskej Aliancie a hnutia Sme rodina.

Online prieskum prebiehal od 2. do 7. júla cez National Sample. Zúčastnilo sa na ňom 1 009 respondentov, ktorí tvorili reprezentatívnu vzorku online populácie vo veku 18 a viac rokov.

(SITA,ma)