Príklady dobrej praxe majú motivovať pri zamestnávaní Rómov
Zástupcovia neziskových organizácií, štátnej správy aj súkromného sektora sa vo štvrtok v Košiciach stretli na diskusii Podpora zamestnanosti Rómov – úspešné príklady z praxe.
Ide o pokračovanie projektu Prijateľní.sk, ktorého cieľom je búrať predsudky, odstrániť diskrimináciu na trhu práce a zvýšiť zamestnanosť rómskej menšiny.
Podľa garantky spolupráce s neziskovým sektorom spoločnosti Amrop Jenewein Ladislavy Molnárovej sa zamestnávatelia boria s nedostatkom pracovnej sily, pričom podľa štatistík je bez práce okolo 100-tisíc Rómov v produktívnom veku.
[ad][/ad]Majú menšiu šancu zamestnať sa
O svoje skúsenosti sa podelilo aj niekoľko zamestnávateľov z Košického kraja, u ktorých pracujú desiatky Rómov. Molnárová uviedla, že príklady z praxe majú ukázať, ako dokážu neziskový sektor, terénni pracovníci a komunitné centrá pomáhať veľkým zamestnávateľom nájsť zamestnanca, zaškoliť ho a integrovať do pracovného prostredia.
„Ak zamestnávateľ trpí nedostatkom pracovnej sily, má minimálne dve možnosti. Buď si tých zamestnancov dovezie, napríklad z Rumunska, Bulharska alebo Ukrajiny, alebo dá priestor aj Rómom zo spoločensky znevýhodneného prostredia,“ dodala. Podporu zamestnávania Rómov vidí v prepojení jednotlivých subjektov, respektíve v práci v teréne, spolupráci so štátnou správou a miestnou samosprávou, školami či materskými centrami.
Slavomír Hidas z Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri rezorte financií pripomenul, že Rómovia majú o polovicu menšiu šancu zamestnať sa oproti iným uchádzačom s rovnakou kvalifikáciou a vzdelaním.
[article slug=”aj-z-chatrce-moze-vzist-vysokoskolsky-vzdelany-clovek”][/article]Hlboko zakorenené predsudky
Zakladateľka občianskeho združenia (OZ) Divé maky Barbora Mistríková tvrdí, že predsudky sú hlboko zakorenené. „Chceme ukázať ďalším zamestnávateľom, že sa dá zamestnávať Rómov. Chceme poukázať aj na to, aká je cesta k tomu zamestnávaniu, a že to nie je len tak,“ povedala.
Pri masovejšom zamestnávaní Rómov, ktorí sú dlhodobo bez práce a nemajú pracovné návyky, je podľa jej slov potrebné pracovať s celou komunitou.
„Nesmieme zabúdať na rodinu, sociálnych pracovníkov, úradníkov a všetkých ľudí, ktorí s ňou pracujú,“ uviedla s tým, že je potrebné pracovať aj na motivácii.
„Rómovia, hlavne z vylúčených komunít s nižším vzdelaním, často nevedia fungovať na systéme mesačnej výplaty. Potrebujú mať vyplácané peniaze, ak nie denne, tak aspoň na týždennej báze. Aj toto sú opatrenia, ktoré ich motivujú stále do tej práce chodiť,“ uzavrela Mistríková.
[article slug=”romovia-na-slovensku-maju-problem-najst-si-pracu-pre-diskriminaciu-ale-aj-slabe-vzdelanie”][/article] [ad2][/ad2]Odporúčané články
Už v nasledujúcej letnej sezóne by sa návštevníci Národného olympijského centra plaveckých športov (NOCKE) mohli spúšťať z jeho novej tobagánovej veže. Pre svoje letné osvieženie budú mať na výber 55-metrový turbo alebo pomalší 90-metrový klasický tobogán.
Počet pacientov vyžadujúcich dialýzu na Slovensku opäť stúpol. Najnovšie údaje Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) ukazujú, že v roku 2024 bolo na pravidelnej dialyzačnej liečbe 4 445 ľudí, čo predstavuje nárast o 2,7 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
Vláda v stredu schválila návrh zákona, ktorého hlavným cieľom je zosúladiť slovenskú legislatívu s európskou smernicou o transparentnosti odmeňovania a posilniť tak zásadu rovnakého odmeňovania žien a mužov za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Nový zákon má transponovať do právneho poriadku Európsku smernicu (EÚ) 2023/970 z 10. mája 2023, ktorej transpozičná lehota uplynie do 7. júna 2026.