Príprava na Veľkú noc sa začína Popolcovou stredou
Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách. V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou. Tento rok pripadá na 18. februára.
V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu, kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium!“. Tento úkon zároveň vysvetľuje rozdiel medzi prísnym pôstom tento deň a prísnym pôstom na Veľký piatok. Prvý je pôstom pokánia za spáchané hriechy („zhrešil som, ani jesť nechcem, kým to nedám do poriadku“). Druhý je pôstom, ktorý spomína Pán Ježiš: „No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť“ (Mt 9, 9).
Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy. Koncil v Benevente v roku 1091 ho zaviedol pre celú cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením na čelo.
Tento obrad sa kedysi konal na prvú pôstnu nedeľu – tou sa totiž aj skutočne 40-dňové pôstne obdobie začínalo. No neskôr sa ujalo tvrdenie, že nedele, ktoré nie sú dňami pôstu, sa do 40 dní pokánia nepočítajú. A zároveň sa k tomuto obdobiu pripojili (nelogicky) aj prvé dva dni Veľkonočného trojdnia. Jednoduchá matematika tak viedla k posunutiu začiatku pôstneho obdobia o štyri dni na Popolcovú stredu. Liturgická reforma zavŕšená II. vatikánskym koncilom tieto anomálie odstránila – teda obnovila Veľkonočné trojdnie ako samostatné liturgické obdobie (najdôležitejšie, nazývané tiež nedeľa nedieľ), ale Popolcovú stredu ponechala. Preto dnes máme 44-dňové pôstne obdobie. Pričom všetky nedele sú jeho súčasťou, ale nie sú dňami pôstu. Rovnako ako nie sú dňami pôstu aj obe slávnosti, ktoré v pôstnom období slávime – Zvestovanie Pána a sv. Jozefa (ak sa nepresúvajú).
Gréckokatolíci (byzantského obradu), ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, začínajú Veľký štyridsaťdňový pôst o dva dni skôr ako rímskokatolíci (latinského obradu). Svätá štyridsiatnica sa začína už v pondelok a trvá do piatka pred Lazárovou sobotou. Do štyridsiatich dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele. Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, má rozjímať nad svojím životom, plakať nad svojimi hriechmi. Na rozjímanie a sprítomnenie Kristovho spásonosného utrpenia je vyhradený až Veľký týždeň. Tieto skutočnosti sa odrážajú aj v bohoslužobnom živote byzantskej cirkvi – v stredy a piatky sa slúži liturgia vopred posvätených darov. Pri nej sa veriacim rozdeľujú vopred posvätené eucharistické dary; bohoslužba nemá anaforu (eucharistický kánon) ani premenenie svätých darov. Je to bohoslužba s najsilnejšie vyjadrenou eucharistickou úctou v byzantskom obrade. Zároveň, na rozdiel od liturgie sv. Jána Zlatoústeho či sv. Bazila Veľkého, obsahuje mnoho kajúcich prvkov – najmä hlbokých poklôn.
(SITA,mt)
Odporúčané články
Modernizácia električkovej trate (MET) na sídlisku Nad jazerom sa už zdarne prehupla do svojej druhej polovice. Momentálne všetko nasvedčuje tomu, že dodržaný bude aj zmluvný termín ukončenia stavebných prác, ktorý je naplánovaný na prelom júla a augusta.
Doposiaľ len málo využívané verejné priestranstvo medzi Clementisovou ulicou a cestou I. triedy (I/19) na Herlianskej ulici na sídlisku Dargovských hrdinov sa od minulého týždňa začína meniť na modernú rekreačnú plochu, ktorá sa stane jednu z ozdôb tejto mestskej časti.
Pre kresťanov sa v stredu začína pôst, ktorý je prípravným obdobím pred Veľkou nocou a trvá 40 dní. Kresťania si v tomto období pripomínajú utrpenie Ježiša, ktoré smeruje k jeho smrti na kríži, preto sa v tomto čase nekonajú sobáše ani zábavy.
