Protilátky po očkovaní sú lepšie ako po prekonaní ochorenia, dokazuje slovenský výskum
Protilátková odpoveď Slovákov, ktorí boli zaočkovaní proti ochoreniu COVID-19, je dostatočne robustná a je lepšia ako v prípade prekonania ochorenia. Dokazuje to najväčšia slovenská odborná štúdia, ako aj komplexný sociologický prieskum realizované spoločnosťou Unilabs v spolupráci s prieskumnou agentúrou AKO. Tie sa uskutočnili od februára do septembra tohto roku na vzorke 2 620 ľudí.
Po prekonaní ochorenia v prípade pacientov s bezpríznakovým priebehom ochorenia malo dostatočné hladiny protilátok iba 11 percent z celkového počtu 106 vzoriek. Čo sa týka pacientov, ktorí mali symptomatický priebeh infekcie koronavírusu, dostatočné protilátky malo 44 percent z nich.
Protilátková odpoveď je už po prvej dávke vakcíny v porovnaní s prekonaním ochorenia vyššia. „Po prvej dávke malo určitú hladinu protilátok až 85,75 percenta zaočkovaných, po druhej dávke dokonca 98,88 percenta zo všetkých testovaných,” uviedol vo štvrtok na tlačovej konferencii generálny riaditeľ Unilabs Slovensko Peter Lednický. To znamená, že až 99 ľudí zo 100 by malo byť po očkovaní chránených pred ochorením, prípadne ťažkým priebehom ochorenia COVID-19 a smrťou. Napriek tomu mali ľudia, ktorí sa odhodlali očkovať, pred podaním vakcíny určité obavy, ako ukázal prieskum agentúry AKO.
Viac ako štvrtina zo 790 zaočkovaných ľudí, ktorí sa zúčastnili na prieskume, uviedlo ako hlavný dôvod svojich obáv pred očkovaním strach z vedľajších účinkov vakcín. Najväčšiu dôveru mali Slováci voči vakcíne Comirnaty od konzorcia Pfizer a BioNTech. Najväčšie obavy, naopak, vzbudzovala vakcína Vaxzevria vyvinutá spoločnosťou AstraZeneca v spolupráci s Oxfordskou univerzitou. Tí, ktorí sa nechali zaočkovať touto vektorovou vakcínou, zároveň v prieskume uvádzali najviac skúseností s nežiaducimi účinkami po očkovaní.
Už po prvej dávke pociťovalo silné vedľajšie účinky viac ako 11 percent tých, ktorí boli očkovaní očkovacou látkou Vaxzevria. Najčastejšie uvádzali horúčku, slabosť, bolesť hlavy a kĺbov či nevoľnosť. V prípade vakcíny Comirnaty skúsenosti s nežiaducimi účinkami uviedlo len 0,8 percenta a v prípade vakcíny od spoločnosti Moderna takúto skutočnosť uviedli tri percentá účastníkov prieskumu. Po druhej dávke sa vedľajšie účinky prejavovali najviac práve po zaočkovaní vakcínou od Moderny, celkovo deväť percent opýtaných uviedlo silné nežiaduce účinky. V prípade vakcíny Comirnaty to boli dve percentá a po očkovaní vakcínou Vaxzevria neuviedol veľmi silné vedľajšie účinky nikto.
Najčastejším dôvodom, pre ktorý sa ľudia nebáli zaočkovať, bol pri všetkých vakcínach argument, že výhody očkovania prevažujú nad rizikami.
Zdroj: (SITA, qq;pla)
Odporúčané články
V dôsledku výstavby apartmánového domu na Námestí osloboditeľov vznikol na Palárikovej ulici problém s parkovaním. V súčasnosti majú tri parkoviská na tejto ulici povahu návštevníckeho parkoviska v pásme BN. Cez deň je parkovanie na týchto parkoviskách spoplatnené, v noci bezplatné. Nové VZN prijaté na zastupiteľstve 13. novembra zmení parkovanie na dvoch z troch parkovísk.
Zoologická záhrada v Košiciach po šiestich dňoch opäť privítala návštevníkov. Uzavretá bola pre rozsiahle škody, ktoré v areáli spôsobila kalamita ťažkého mokrého snehu. Ten priebežne vyvracal stromy v rôznych častiach zoo a znemožnil bezpečný pohyb verejnosti.
Toto sú najdôležitejšie informácie, ktoré vám prinášame za uplynulý týždeň v Košiciach. Od spustenia leteckej linky medzi Košicami a Bratislavou po ohlásenie kandidatúry Ladislava Lörinca na prímátora. Náš súhrn vám ponúka prehľad kľúčových momentov, ktoré sa udiali za uplynulých sedem dní v metropole východu.
