Rada Európskej únie schválila núdzové úvery pre Ukrajinu v sume 1,2 miliardy eur
Rada Európskej únie poskytne Ukrajine núdzovú makro-finančnú pomoc v objeme 1,2 miliardy eur vo forme úverov, aby podporila stabilitu krajiny. Cieľom je poskytnúť rýchlu pomoc v situácii akútnej krízy a posilniť odolnosť Ukrajiny. Pomoc Rada EÚ schválila len 21 dní po tom, ako svoj návrh predložila Európska komisia. Rada o tom informovala v pondelok na svojej internetovej stránke.
EÚ túto ekonomickú pomoc Ukrajine zrýchlila, keďže terajšie geopolitické napätie má škodlivý vplyv na ekonomickú a finančnú stabilitu krajiny. Pretrvávajúca bezpečnostná hrozba už vyvolala podstatný odlev kapitálu. Ukrajina stráca prístup na medzinárodné kapitálové trhy pre zvýšenú geopolitickú neistotu a pre jej vplyv na ekonomickú situáciu.
Terajšia makro-finančná pomoc bude trvať dvanásť mesiacov a bude pozostávať z dvoch tranží. V rokoch 2014 až 2021 Európska únia podporila Ukrajinu piatimi po sebe nasledujúcimi operáciami makro-finančnej pomoci vo forme úverov v celkovej sume päť miliárd eur.
Zdroj: (SITA, ab;dm)
Odporúčané články
Prenájom priestorov wellness v košickom Národnom olympijskom centre plaveckých športov (NOCKE), ktorý už nejaký čas vzbudzuje otázky o férovosti a transparentnosti v Košiciach, si všimla aj bratislavská redakcia jedného z popredných slovenských denníkov. Nielenže išlo o investíciu vo výške 20 miliónov eur, ale pozoruhodné je aj to, že prevádzku rozsiahleho wellness centra, ktoré súťažila mestská firma, vyhral mestský poslanec Miroslav Špak. Hoci mesto a jeho správcovská firma Tepelné hospodárstvo (TEHO) tvrdia, že súťaž bola transparentná, Transparency international upozornila na možné etické výhrady spojené s podnikaním voleného zástupcu mesta v mestskom projekte.
Ukrajina očakáva, že v roku 2026 dostane 40 až 45 miliárd eur zo zmrazených ruských aktív v celkovej sume 210 miliárd eur. Ako referuje web Espreso TV, na utorňajšej tlačovej konferencii to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Prezident Peter Pellegrini nepodpíše zákon, ktorým sa transformuje Úrad na ochranu oznamovateľov na Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti ani po prelomení jeho veta parlamentom. Ako uviedol v zverejnenom videu, dôvody, ktoré uviedol pri vetovaní zákona trvajú aj naďalej. Zákon však v prípade prelomenia veta hlavy štátu platí aj bez jej podpisu.
