Rakúšania protestujú vo Viedni proti lockdownu a povinnému očkovaniu (foto)
Tisíce ľudí protestujúcich proti lockdownu, ktorý ohlásila rakúska vláda, v sobotu očakávajú na demonštrácii vo Viedni. Lockdownom chce vláda zabrzdiť rýchlo silnejúcu vlnu infekcií koronavírusu, ktorá krajinu postihla. K zvolávateľom protestu patrí aj krajne pravicová opozičná Slobodná strana Rakúska (FPÖ). Líder strany Herbert Kickl označil protipandemické opatrenia za „diktatúru”. Kickl sa však na proteste vo Viedni nemôže zúčastniť, pretože tento týždeň oznámil, že má pozitívny výsledok testu na ochorenie COVID-19 a musí byť 14 dní v karanténe.
Lockdown v Rakúsku sa začne v pondelok a trvať bude najmenej desať dní. Potom sa jeho platnosť prehodnotí, pričom ho môžu predĺžiť na maximálne 20 dní. Väčšina obchodov bude zatvorená a kultúrne podujatia zrušia. Ľudia budú môcť svoje domovy opúšťať len z určitých konkrétnych dôvodov, napríklad budú môcť nakupovať potraviny alebo navštevovať lekára.
Rakúska vláda zároveň rozhodla, že od 1. februára bude vakcinácia proti koronavírusu v krajine povinná. Zaočkovanosť v Rakúsku patrí v rámci západnej Európy k najnižším. Podľa vládnych údajov je úplne zaočkovaných necelých 66 percent z 8,9 milióna obyvateľov krajiny.
(SITA, ab)
Odporúčané články
Mesto Košice, v spolupráci s Visit Košice a Creative Industry Košice, vyhlásilo začiatkom marca grantovú výzvu na rok 2026. V rámci nej sú otvorené dva programy.
Mesto Košice je lídrom v rámci Slovenska v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania. Počas utorkovej diskusie v rámci interaktívneho podujatia „Mesto v meste“, ktoré sa od uplynulého pondelka až do konca tohto týždňa koná v Auparku, sa na tom zhodli košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) a generálna riaditeľka Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania Eva Lisová.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
