Raši má nový spôsob, ako zlúčiť mestské časti

Primátor Košíc Richard Raši (Smer) má pripravený nový spôsob, ako napriek odporu mestských častí znížiť ich počet, a tým ušetriť verejné financie. V pondelok ho na mimoriadnom rokovaní predloží poslancom.

Pripravené má dva návrhy. Podľa prvého by mestské zastupiteľstvo schválilo vyhlásenie mestského referenda v deň parlamentných volieb. V ňom by sa občania vyjadrili, či sú za to, aby Košice mali menej mestských častí. Prípadne by hlasovali aj za konkrétny model ich usporiadania.

Ak by referendum bolo úspešné, predstavovalo by „spoločensko-politický impertatív“ na schválenie novely v Národnej rade SR, ktorou by sa jednoducho z prílohy zákona o Meste Košice vypustili tie mestské časti, ktoré by mali zaniknúť. Túto možnosť Raši už viackrát naznačil v minulosti.

Žiadosť o zmenu zákona

Podľa nového návrhu by sa ale mestské časti dali redukovať aj bez referenda. Stalo by sa tak vtedy, ak by mestské zastupiteľstvo uznesením iniciovalo legislatívnu zmenu.

Prebiehať by to malo tak, že poslanci by schválili „žiadosť“ o zmenu zákona o Meste Košice a Raši by potom „zabezpečil predloženie jej návrhu“ na rokovanie Národnej rady SR, a to hneď na prvú riadnu schôdzu po marcových voľbách.

„Novelou by sa kompetencia rozhodovať o usporiadaní mestských častí preniesla na mestské zastupiteľstvo a Radu starostov v Košiciach bez oprávnenia mestských častí zablokovať takéto rozhodnutie,“ opisuje dôvodová správa materiálu.

Ústavne citlivá záležitosť

Raši návrh opiera o právnu analýzu, ktorú pre mesto spracoval Martin Vernarský. Tvrdí v nej, že rušiť mestské časti priamo zákonom o Meste Košice, hoci aj poplatnom referende, ktoré nie je právne záväzné, ale predstavuje „legitimizačný základ“ pre takúto zmenu, by bola „ústavne citlivá záležitosť“.

Preto za vhodnejšie považuje, že by zmena zákona priznala kompetenciu rozhodovať o existencii či neexistencii mestských častí na svojom území Mestu Košice. Novela by podľa neho mala zrušiť v súčasnosti platné oprávnenie odmietnuť zlúčenie mestských častí ich obyvateľmi v miestnom referende.

Vernarský to zdôvodňuje tým, že rozhodovanie o usporiadaní územia mesta by malo byť prenesené na hlavného nositeľa jeho samosprávy.

„Mestské časti nepredstavujú samostatný stupeň územnej samosprávy, iba sa podieľajú na samospráve mesta. Mesto len môže zveriť výkon svojich niektorých kompetencií mestským častiam. Preto aj ústavné právo na územnú samosprávu patrí primárne mestu,“ argumentuje.

Zmena štatútu mesta

Vernarského konkrétny návrh novely, ktorý si osvojil primátor, hovorí, že o zlúčení mestských častí by rozhodovalo mestské zastupiteľstvo zmenou štatútu mesta. Na jej schválenie by bola potrebná nadpolovičná väčšina hlasov. Ak by s tým nesúhlasila rada starostov (sú v nej všetci 22 starostovia mestských častí), jej veto by poslanci mohli prelomiť trojpätinovou väčšinou.

Raši o tom, že by zariadil zmenu zákona, po ktorej by mesto rohodovalo o svojom území samostatne, stručne hovoril už na decembrovom rokovaní zastupiteľstva. Na takýto postup, na rozdiel od variantu s referendom, ktoré má byť spolu s parlamentnými voľbami 5. marca, by bolo podľa neho viac času.

„Mestské zastupiteľstvo by získalo časový priestor, kedy a ako o novom usporiadaní rozhodne. Záujmy mestských častí by v tomto procese reprezentovala rada starostov,“ povedal primátor.

Včera na doplňujúce otázky neodpovedal. Magistrát informoval, že k téme bude mať ešte pred pondelkovým zastupiteľstvom tlačovku.

Navrhujú 12 modelov

Ak sa poslanci v pondelok rozhodnú vyhlásiť celomestské referendum aj s otázkou o konkrétnom usporiadaní mestských častí, vybrať si budú môcť z celkovo dvanástich modelov ich redukcie.

Štyri koncepcie s počtom od štyroch až po pätnásť mestských časti im spracoval magistrát ešte v septembri.

Teraz sa k nim pridal model desiatich a trinástich častí. Priložil aj ekonomické vyčíslenie „nulového“ variantu, podľa ktorého by sa zrušili všetky mestské časti a mesto by vykonávalo samosprávu cez úradovne alebo len z magistrátu. Štyri návrhy spracovali aj poslanci. Jozef Andrejčák a Marek Kandráč zo Smeru presadzujú desať mestských častí. Spojiť do jednej by sa podľa nich mala napríklad Šaca, Poľov, Lorinčík a Pereš.

Poslanec Miloš Ihnát (nezávislý) považuje za ideálny počet 9 mestských častí a 11 úradovní. Zlúčiť chce napríklad sídlisko a „dedinu“ Ťahanovce. „Prihliadal som na históriu, geografickú blízkosť aj na úroveň spolupráce medzi mestskými časťami,“ hovorí.

Foto: Veronika Janušková