Raši prenecháva Rybníčkovi predsedníctvo v K8
Financovanie verejnej správy, zmena financovania krajských miest a programové vyhlásenie vlády boli hlavnými bodmi rokovania združenia primátorov krajských miest v Košiciach. Uviedol to dnes na brífingu po rokovaní klubu košický primátor Richard Raši, po ktorom predsedníctvo v združení na pol roka preberá trenčiansky primátor Richard Rybníček.
Raši doložil, že sa zaoberali aj riešením vysporiadania pozemkov pod verejnými stavbami. Rokovali aj o príprave všeobecne záväzných nariadení miest o odpadoch, ktoré v zmysle zákona musia mestá a obce aplikovať do 30. júna.
Pokiaľ ide o zmenu financovania krajských miest, primátorom sa nepáči doterajší systém financovania podľa počtu trvale prihlásených obyvateľov. Považujú ho za nespravodlivý v prípade krajských miest, lebo mnoho obyvateľov v krajských mestách žije reálne, no nie sú prihlásení. Problémy vznikajú aj po sčítaniach ľudu, ktoré sú chybné a nereflektujú reálny stav počtu obyvateľov. To sa negatívne odráža na financovaní. Najmarkantnejšie sa to dotýka Bratislavy a Košíc.
„Primátori K-8 chcú iniciovať zmenu a nájdenie takého modelu so zapojením registra obyvateľov, aby sme dospeli k číslu, ktoré sa bude blížiť k reálnemu počtu obyvateľov skutočne žijúcich v krajských mestách,“ povedal Raši. Doložil, že treba vytvoriť čo najobjektívnejšiu databázu registrácie obyvateľov a čerpať pritom zo všetkých údajov, ktoré o obyvateľoch existujú, aby výška príspevkov na tomto základe bola čo najobjektívnejšia.
Primátori krajských miest sa zaoberali aj možnosťami novelizácie zákona o majetkovo-právnom usporiadaní. Riešili, ako sa vysporiadať s tým, keď sa majetok mesta – cesty, chodníky, škôlky a školy a iné verejnoprospešné stavby, alebo verejná zeleň, nachádza na cudzích pozemkoch. Dôjsť k tomu mohlo buď historicky, keď nedošlo k majetkovoprávnemu vysporiadaniu v minulosti, alebo ak dochádza ku špekulatívnym odkupovaniam takýchto pozemkov a potom sa samosprávy v dôsledku súdnych sporov dostávajú do veľmi negatívnej finančnej situácie, keď musia platiť vysoké čiastky za prenájmy pozemkov, alebo ich odkupovať.
„Budeme iniciovať takú legislatívnu zmenu, aby sa samosprávy nedostali do veľkých ekonomických problémov pri rozhodnutiach súdov. Máme snahu hľadať také riešenie, ktoré nebude konfliktné s platnou ústavou a legislatívou. Musíme do toho ísť, lebo neriešenie týchto problémov môže zastaviť rozvoj obcí a miest na Slovensku,“ povedal Raši. Doložil, že majú pripravených asi sedem riešení, ktoré by sa dali realizovať. Zdôraznil, že hovorili aj o tom, či by tieto pozemky, ktoré v minulosti neboli zastavané, nemohli obce a mestá prenajímať alebo kupovať za pôvodnú cenu, akú mali ako orná či lesná pôda. Nevylúčil, že jedným z riešení by mohol byť zákaz predávať takéto pozemky tretím subjektom okrem samospráv. Ďalším možným riešením je, aby pozemky, ktoré sa nachádzajú pod verejnoprospešnými stavbami, napríklad cestami, pripadli v prospech obcí, čím by sa dosiahlo, že mestá a obce by nemohli byť vydierané tým, že niekto si taký pozemok kúpi a bude súdnou cestou žiadať neprimerané nájomné alebo kúpnu cenu ako za stavebný pozemok.
(SITA)
Foto: veja
Odporúčané články
Redakcia KOŠICE: DNES získala exkluzívny rozhovor s mužom, ktorý dlhé roky pracuje na železniciach. Vďaka jeho osobným skúsenostiam a otvorenosti teraz našim čitateľom prinášame komplexný pohľad na problémy, ktoré rušňovodiči musia riešiť denne v stave kumulovanej únavy, pod stresom a často bez pochopenia či pomoci.
Neslávne známy podjazd pri katastrálnom úrade v Barci je po 20 rokoch opravený. Podjazd bol opätovne spustený 7. novembra 2025. Roky bol bremenom MČ Barca, aj keď spadá do oblasti MČ Juh a dlho sa riešilo aj určenie jeho vlastníka. Registráciou občianskeho združenia Zachráňme podjazd sa zabezpečilo odstránenie havarijného stavu. Električková trať, ktorá na ňom prechádza, stále čaká na opravu.
Zásah elektrinou a štvormetrový pád. Podľa zverejnených informácií pracoval muž na streche vagóna v Kysaku. Zasahovala záchranka aj vrtuľník.