Realizácia dopravných projektov oproti plánom výrazne zaostáva
Z plánovaných 133 projektov cestnej infraštruktúry v rokoch 2014 až 2023 bolo doposiaľ zrealizovaných 24. Namiesto takmer 1 500 kilometrov nových ciest postavili 213 kilometrov. Väčšina projektov a opatrení v Strategickom pláne rozvoja dopravy do roku 2030 bola presunutá z prvej fázy (do roku 2020) do druhej fázy (do roku 2030). Vyplýva to zo správy Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) o výsledku kontroly stratégie rozvoja dopravy na Slovensku so zameraním na dopravnú infraštruktúru.
„Cestná infraštruktúra mala v minulosti dominantnú pozíciu voči ostatným druhom dopravy. Výstavba diaľničnej siete rezonovala naprieč strategickými dokumentami. Termíny boli opakovane nedodržané a posúvané,“ informovali kontrolóri. Za realizáciu uvedeného dokumentu zodpovedá Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Vláda sa vo svojom programe zaviazala Strategický plán rozvoja dopravy do roku 2030 aktualizovať, malo by sa tak stať až po vyhodnotení dokumentu.
Z celkového počtu 76 projektov v železničnej doprave v spomínanom období zrealizovali šesť. „Desaťročný európsky trend podpory ekologickej železničnej dopravy ostal na Slovensku nevypočutý. Jeden z kľúčových segmentov verejnej dopravy výrazne stagnuje a modernizačný dlh sa vyšplhal na úroveň bezmála 23 miliárd eur,“ upozornil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. „Ide nielen o zastaraný vozový park, ale aj chátrajúce železničné stanice či nevyhovujúce traťové cesty s výrazne obmedzenou rýchlosťou. Tieto negatívne fakty sa v konečnom dôsledku premietajú do nižšej atraktivity cestovania vlakom,“ uviedol.
Železničná infraštruktúra má relatívne hustú sieť, medzi jej hlavné nedostatky patrí nízka úroveň traťových rýchlostí, úseky bez elektrifikácie a nevybavenosť technológiami na plynulú prepravu tovarov a osôb. Podľa kontrolórov železnice sú dlhodobo podfinancované, ich prevádzkový dlh z minulosti sa bez ďalších financií bude navyšovať. Množstvo prechodných obmedzení traťovej rýchlosti, existujúci podiel nezabezpečených priecestí a nedostatočná previazanosť na jednotlivé druhy dopravy znižuje atraktívnosť prepravy osôb a tovarov po železnici.
Z plánovaných 22 projektov vodnej infraštruktúry zrealizovali osem. Stav prípravy projektov v tejto oblasti bol podľa správy kontrolórov najslabší zo všetkých odvetví, keďže tento sektor vstupoval do programového obdobia 2014 až 2020 prakticky bez pripravených projektov. „Pôvodná alokácia zo zdrojov Európskej únie v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra bola 116 450 000 eur. Aktuálna alokácia zo zdrojov EÚ je 29 463 000 eur,“ priblížil NKÚ. Prístavy na Dunaji sú v nevyhovujúcom stave a pre neštandardné majetkovo-právne vzťahy je obmedzená ich modernizácia a údržba. Vodná doprava ako novinka v podpore EÚ má potenciál byť najekologickejším druhom dopravy, potrebné je investovať do infraštruktúry vodných ciest, prístavov a nových typov pohonných jednotiek plavidiel.
Zdroj: SITA, be
Odporúčané články
V Košiciach v pondelok 18. novembra zahorela Slovenská kultúrna pochodeň. Išlo o druhé mesto, ktoré v rámci svojej púte navštívila. Predtým bola v Humennom, štafetový protest pokračuje v utorok v Prešove.
Vianočné sviatky sú časom solidarity a pomoci tým, ktorí to najviac potrebujú. Mestská časť Košice – Juh organizuje v termíne od 18. novembra do 29. novembra 2024 potravinovú zbierku pod názvom „Daruj kilečko“. Jej cieľom je pripraviť štedrejšie Vianoce pre občanov v núdzi.
Košičania si zatiaľ za odpad priplácať nebudú. Poslanci mestského zastupiteľstva zmenu príslušného všeobecne záväzného nariadenia neschválili, napriek tomu, že hlasovali tajne. Poplatok na osobu za kalendárny rok mal podľa návrhu stúpnuť zo súčasných 57 eur na 65 eur.
