Rektorka UVLF: Odmietať veterinárnych lekárov v zdravotníckych tímoch je absurdné
Rektorka Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach Jana Mojžišová upozornila na situáciu, keď veterinárni lekári nemôžu byť zaradení do zdravotníckych tímov pri testovaní na COVID-19. Ak sa prihlásia ako dobrovoľníci do testovacích tímov, môžu vykonávať len administratívne činnosti.
Rezort obrany stále hľadá zdravotnícky personál, ktorý má záujem pomôcť s celoplošným testovaním obyvateľov.
„Naši kolegovia sa prihlásili na plošné testovanie a chceli vedieť, či ako lekári, ktorí skončili šesťročné štúdium veterinárnej medicíny a majú prax v ambulanciách, budú vnímaní ako zdravotníci alebo dobrovoľníci. Reakcia nás zaskočila,“ hovorí rektorka UVLF Jana Mojžišová.
[ad][/ad]Chcú pomôcť a nemôžu
Zo sekretariátu ministra obrany totiž dostali odpoveď, že na základe usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR nie sú veterinári zaradení do zdravotníckych tímov. Farmaceuti sú zaraďovaní do kategórie osôb „C“, ktoré realizujú činnosti súvisiace s vykonávaním diagnostického testu, okrem realizácie výteru, tzv. „miešač/odčítavač“.
Rektorka UVLF Jana Mojžišová to považuje za absurdné usmernenie, ktoré znevažuje postavenie veterinárnej medicíny.
„V situácii, keď Slovensko nemá dostatok zdravotníckych pracovníkov, odmieta vzdelaných a skúsených odborníkov, ktorí chcú pomôcť. Veterinárny lekár je medicínsky vzdelaný človek v regulovanom povolaní. Študoval šesť rokov, má všetky zdravotnícke zručnosti, bežne odoberá vzorky, robí laboratórne vyhodnotenie výsledkov, operuje,“ vraví J. Mojžišová.
Podľa Mojžišovej to určite nie je v poriadku
Študent veterinárnej medicíny sa štyri semestre venuje infekčným chorobám a dva semestre parazitárnym chorobám. „Pracujeme v špecializovaných laboratóriách s najvyšším rizikom biologického nebezpečenstva. Každý veterinár vie, že až 60 percent infekcií u človeka je zoonotických. Aj COVID-19 je zoonóza – teda infekčná choroba prenosná zo zvieraťa na človeka. Som presvedčená, že o koronavírusoch vieme dosť,“ zdôrazňuje Jana Mojžišová.
Zároveň dodáva: „Nie je to v poriadku! Sme pripravení pomôcť a našich kolegov odmietajú. Ošetrovateľ, masér, logopéd, so všetkou úctou k ich schopnostiam, môže ísť odoberať vzorky, ale veterinárny lekár nemôže ani odčítavať výsledky, čo je bežná súčasť laboratórnej práce. Tento stav by sa mal okamžite zmeniť, ak nemá dôjsť k obrovským ekonomickým stratám, pretože v pondelok sa veľká časť obyvateľov Slovenska nebude vedieť preukázať žiadnym výsledkom testu.“
Kto môže byť súčasťou zdravotníckej časti odberného tímu?
Podľa informácií na stránke ministerstva zdravotníctva súčasťou zdravotníckej časti odberného tímu je jedna osoba z kategórie „A“, ktorá realizuje výter. Túto kategóriu môže podľa platných predpisov vykonávať lekár, sestra, praktická sestra a zdravotnícky záchranár.
Okrem toho môžu výtery v tíme s osobou z kategórie „A“ realizovať aj pôrodná asistentka, zdravotnícky laborant, študent medicíny (5. ročník), študent medicíny (6. ročník), študent ošetrovateľstva (2. a 3. ročník – sestra) a študent urgentnej zdravotnej starostlivosti (2. a 3. ročník – zdravotnícky záchranár).
Činnosti súvisiace s vykonávaním diagnostického testu, okrem realizácie výteru, môže vykonávať aj zubný lekár, farmaceut, fyzioterapeut, verejný zdravotník, nutričný terapeut, dentálna hygienička, rádiologický technik, zubný technik, technik pre zdravotnícke pomôcky, optometrista, farmaceutický laborant, masér, očný optik, ortopedický technik, zubný asistent, sanitár, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg a laboratórny diagnostik.
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Kamil Šaško navštívil Detskú fakultnú nemocnicu Košice, kde sa oboznámil s aktuálnym stavom stavebných úprav pripravovaného pracoviska magnetickej rezonancie pre detských pacientov. Počas návštevy absolvoval prehliadku priestorov budúceho pracoviska a s vedením nemocnice rokoval aj o ďalších investičných projektoch, ktoré majú podporiť rozvoj pediatrickej zdravotnej starostlivosti na východnom Slovensku.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
Rezidentské parkovanie sa na sídlisku KVP od 1. marca nezavedie. Poslanci mestského zastupiteľstva svojim hlasovaním vyšli v ústrety petícii 1600 obyvateľov a ďalších nespokojných občanov, ktorí spochybnili pripravenosť mestskej časti spustiť nový systém. Pre tých, ktorí si už rezidentské karty na sídlisku KVP zakúpili, pripravuje Mesto Košice možnosť vrátenia peňazí alebo posunutia začiatku platnosti karty na nový termín.