Reštitúcie v Košiciach a okolí sú v kritickom stave

V reštitučných konaniach je porušované základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Zistila to verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová (na snímke), ktorá o tom informuje v mimoriadnej správe. Navrhuje aj riešenia. Správu vzali poslanci na vedomie. 

Patakyová upozornila, že v súčasnosti správne orgány rozhodujú o samotných reštitučných nárokoch približne 13 či dokonca až 25 rokov. Na výsledky reštitučných konaní čakajú podľa Patakyovej tisícky ľudí.

„O vrátenie pozemkov v reštitučných konaniach žiadajú najmä ľudia, ktorí sú už prevažne v dôchodkovom veku. Odhadujeme, že pri aktuálne nastavenom tempe vybavovania žiadostí sa niektoré konania môžu natiahnuť až na 40 rokov,“ uviedla ombudsmanka. Veľmi kritická situácia je podľa nej na odbore pozemkového a lesného Okresného úradu Košice. „Ľudia, ktorí si nárokujú vrátenie pozemkov sa preto opodstatnene obávajú, či sa ukončenia konania vôbec dožijú,“ povedala Patakyová.

 [ad][/ad]

Z mimoriadnej správy vyplýva, že celkový počet nevybavených reštitučných nárokov je 9 188. Toto číslo však podľa ombudsmanky neodráža reálny počet ľudí. „Pretože často ide o pozemkové spoločenstvá, ktoré združujú aj stovky členov a viacerých dedičov po pôvodných žiadateľoch. Konečný počet osôb je teda rádovo oveľa vyšší,“ vysvetlila.

Za prieťahmi sú podľa Patakyovej zistení viaceré dôvody. Napríklad zložitosť veci, keďže ide o nápravu krívd z minulosti. „Je náročné vypátrať a zabezpečiť doklady, ktoré preukazujú spôsob straty vlastníckeho práva,“ uviedla. Problémy spôsobuje aj nedostatok pracovníkov či pracovníčok, ktorí sa zaoberajú reštitučnými prípadmi. 

Podľa zistení verejnej ochrankyne práv ide v prípade reštitúcií o systémové nedostatky a ich odstránením by sa konania mohli urýchliť. „V súčasnosti dlhoročná zdĺhavosť reštitučných konaní už prehlbuje právnu neistotu ľudí, a to až do takej miery, že sa ich právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov stáva iluzórnym,“ uviedla Patakyová.

Ombudsmanka navrhuje prijať niekoľko opatrení, ktoré by napomohli k čo najrýchlejšiemu ukončeniu reštitučných konaní. Treba sa podľa nej zamerať na personálny audit vyťaženosti úradov a ich následné posilnenie. Takisto upozorňuje na potrebu zabezpečenia expertov s právnickým vzdelaním a kontinuálneho prehlbovania kvalifikácie zamestnancov úradov.

Zároveň navrhuje vyčleniť na niektorých úradoch na riešenie reštitučnej agendy zamestnanca alebo zamestnancov, ktorí sa budú výlučne venovať iba tejto agende. Odporúča tiež lepšie zaplatiť pracovníkov, aby sa znížila vysoká fluktuácia. Poslanci vzali na vedomie aj správy o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2017.

(TASR, SŠ)