Rober Fico chce zaviesť automatický mechanizmus zvyšovania minimálnej mzdy
Predseda strany Smer-SD Robert Fico chce rokovať s koaličnými partnermi o zavedení automatického mechanizmu zvyšovania minimálnej mzdy na Slovensku. Tá by nemala byť nižšia ako 60 % priemernej mzdy.
Smer-SD pripravuje novelu zákona o minimálnej mzde, aby sa do legislatívy ukotvilo, že nesmie byť nižšia ako 60 % z priemerného zárobku, ale zároveň by mal byť ponechaný aj priestor na sociálny dialóg medzi zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov.
Automatický vzorec
Fico už zaslal lídrom SNS a Mosta-Híd listy, v ktorých im navrhuje, aby „spoločne zvážili iný prístup k určovaniu výšky minimálnej mzdy“. Verí, že zámer Smeru-SD podporia.
„Novelizácia by mala priniesť automatický vzorec. Vzorec je najlepšie riešenie. Na jednej strane zakotvíme, že minimálna mzda musí byť najmenej 60 % priemerného zárobku a na druhej strane chceme ponechať sociálny dialóg, keby sa náhodou sociálni partneri dohodli na vyššej minimálnej mzde,“ uviedol v stredu na tlačovej konferencii Fico.
[article slug=”minimalna-mzda-mala-vzrast-na-580-eur”][/article]Stanovená vladným nariadením
Ideálne by podľa Fica bolo, keby tzv. automat, na základe ktorého by sa zvyšovala minimálna mzda, platil už od budúceho roka.
„To by znamenalo, že sme schopní už na rok 2020 stanoviť minimálnu mzdu podľa priemerného zárobku v národnom hospodárstve. To by bolo okolo 603 eur pre rok 2020,“ doplnil Fico. Druhou variantou, podľa Fica reálnejšou, je, aby začal platiť až od januára 2021. V budúcom roku by sa tak minimálna mzda stanovila vládnym nariadením a od roku 2021 by sa vypočítavala podľa mechanizmu.
„Sme presvedčení, že sú splnené všetky predpoklady na to, aby v roku 2020 mohla byť minimálna mzda na úrovni 600 eur. Tejto krajine sa darí, naďalej platí, že stále sa neoplatí za minimálnu mzdu pracovať. Musíme urobiť rozdiel medzi tými, ktorí pracujú, a tými, ktorí nie,“ myslí si Fico. Zároveň odmieta, že by zvyšovanie minimálnej mzdy malo negatívny vplyv na zamestnanosť.
Siedma najnižšia z krajín EÚ
„Minimálna mzda, napriek tomu, že ju zvyšujeme rapídne, je dnes siedma najnižšia spomedzi krajín Únie, ktoré ju majú zavedenú. Inštitút minimálnej mzdy zohráva mimoriadne dôležitú úlohu na Slovensku,“ podotkol Fico.
Rezort práce predložil zástupcom zamestnávateľov a zamestnancov návrh, podľa ktorého by minimálna mzda mala v budúcom roku vzrásť na 580 eur zo súčasnej úrovne 520 eur. „Ide o zvýšenie o 60 eur, čo je primerané. Ministerstvo je medzi dvoma mlynskými kameňmi, medzi zamestnávateľmi a predstaviteľmi zamestnancov,“ podotkol Fico v súvislosti s potrebou zavedenia mechanizmu.
[ad][/ad]Zvýšenie minimálnej mzdy je neprimerané
Asociácia priemyselných zväzov považuje návrh ministerstva práce na zvýšenie minimálnej mzdy na 580 eur za neprimeraný. Upozorňuje na zhoršené prognózy vývoja ekonomiky.
„Prognózy jasne naznačujú očakávané zhoršenie ekonomického vývoja. Zvýšené mzdové náklady zamestnávateľov môžu znížiť objem výroby vo fabrikách a spôsobiť prepúšťanie ľudí,“ upozorňuje APZ.
Ľudia to nepocítia
Asociácia tiež uviedla, že v priemysle ľudia za minimálnu mzdu síce nepracujú, z jej výšky sa však odvíja výška príplatkov za prácu. Napríklad za prácu v noci, cez víkend a počas sviatkov. „Chýbal tu akýkoľvek náznak zdravého sociálneho dialógu,“ tvrdí APZ.
Zvýšenie minimálnej mzdy zároveň ľudia podľa asociácie vo svojich peňaženkách až tak nepocítia. „Zo zvýšenia minimálnej mzdy profituje najmä štátny rozpočet. To, čo by skutočne pocítili, je zavedenie 100 % daňovej odpočítateľnej položky až na úroveň minimálnej mzdy. To je riešenie, ktoré dlhodobo presadzujeme,“ dodala APZ.
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Až 20 stredných odborných škôl z celého Slovenska a viac ako 40 súťažiacich sa zapojilo do Majstrovstiev Slovenska Body Art 2025, ktoré sa konalo 7. – 8. novembra 2025 v priestoroch Clarion Congress Hotela v Bratislave. Súťaž patrí medzi najvýraznejšie podujatia pre žiakov stredných odborných škôl v oblasti vizáže, hairstylingu a bodypaintingu.
Na Slovensku pribudnú tri psychosociálne centrá, určené budú pre ľudí s úzkosťou, depresiou, traumou či vyhorením. Informovala o tom organizácia Tenenet o.z, ktorá tieto centrá otvorí. Napriek tomu, že na slovensku existujú psychosociálne služby, odborníci upozorňujú, že kapacity a regionálne pokrytie sú stále nedostatočné.
Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) rastie počet neodborne vyučovaných hodín fyziky a informatiky, pričom v rámci Slovenska sú problémy aj s technickou, etickou výchovou a občianskou náukou. IVP uvádza, že pri každom z týchto predmetov viac ako 30 percent hodín odučí nekvalifikovaný učiteľ. Zaujímalo nás, ako sú na tom s počtom kvalifikovaných učiteľov základné a stredné školy v Košiciach. Otázky sme adresovali učiteľom ZŠ a SŠ, Magistrátu mesta Košice aj Košickému samosprávnemu kraju.


