Rómsky holokaust je nepoznaný a málo zdokumentovaný, tvrdí Čaputová
Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré si od roku 2015 každoročne pripomínajú 2. august ako Pamätný deň obetí rómskeho holokaustu. V statuse na sociálnej sieti si ho pripomenula aj prezidentka Zuzana Čaputová, podľa ktorej je rómsky holokaust nepoznaný a stále málo zdokumentovaný.
Aby sa história neopakovala, podľa hlavy štátu je potrebné porozumieť tomu, čo znamená nenávisť, ponižovanie a diskriminácia pre konkrétnych ľudí a ich rodiny, ktorí ju zažívajú. „A ako sa dá skĺznuť od slov posilňujúcich predsudky a nenávisť až k vyvražďovaniu,” zdôraznila prezidentka.
Hlava štátu spomenula stretnutie s Adelou Makovou z Badína (okr. Banská Bystrica), ktorej mama a stará mama rozprávali príbehy z vojny. „Mala len rok, keď gardisti zabili jej otca, partizána. Rozprávala mi, ako Rómov na sklonku vojny gardisti chytali na uliciach a popravovali v Kremničke. Ako po zavraždených ostali siroty,“ píše v statuse Čaputová. Adela Maková jej mala rozprávať aj o tom, ako Rómovia spoznávali svojich blízkych po vojne pri exhumácii v masových hroboch len podľa oblečenia, či ako jej otčim, ktorý prežil dva koncentračné tábory, o týchto spomienkach pred rodinou a deťmi nechcel nikdy hovoriť.
Zdroj: (SITA, kh;ju)
Odporúčané články
Toto sú najdôležitejšie informácie, ktoré vám prinášame za uplynulý týždeň v Košiciach. Od spustenia leteckej linky medzi Košicami a Bratislavou po ohlásenie kandidatúry Ladislava Lörinca na prímátora. Náš súhrn vám ponúka prehľad kľúčových momentov, ktoré sa udiali za uplynulých sedem dní v metropole východu.
Mesto Košice pokračuje v projekte obnovy národnej kultúrnej pamiatky – súboru kalvárskych kaplniek v Košiciach aj s blízkym areálom. V uplynulých mesiacoch sa uskutočnili všetky prípravné práce týkajúce sa získania a realizácie viacerých odborných posudkov, sondáží a archeologického, reštaurátorskeho aj architektonicko-historického výskumu, ktoré boli podmienkou Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) pre štartom ich komplexnej obnovy.
Dôvera Slovákov v Európsku úniu mierne vzrástla a dosahuje 54 percent, čo je najvyššia úroveň za takmer 15 rokov. Vyplýva to z najnovšej jesennej edície národnej správy Eurobarometra za rok 2025. Za najväčšiu výzvu pre EÚ Slováci považujú ruskú agresiu na Ukrajine.
