Šancu podporiť ekonomiku rýchlejším čerpaním zdrojov EÚ podľa analytika nevyužívame
Slovensko nevyužíva šancu podporiť pandémiou oslabenú ekonomiku a znížiť tlak na domáce verejné financie rýchlejším čerpaním eurofondov. A to napriek tomu, že Európska únia vyšla v ústrety pandémiou zasiahnutým ekonomikám uvoľnením podmienok využívania finančných prostriedkov zo spoločného rozpočtu. Analytik Národnej banky Slovenska (NBS) Marián Labaj v tejto súvislosti informoval, že eurofondové výdavky v oblastiach ako regionálny rozvoj, infraštruktúra, či vzdelávanie a veda stagnovali.
„Významnejšia aktivita bola evidovaná len pri financovaní udržania zamestnanosti (kurzarbeit) a v garančných schémach pre úverovanie firiem,“ uviedol Labaj. Otváranie ekonomiky a ani úsilie vlády čerpať eurofondy rýchlejšie podľa neho zatiaľ zmenu nepriniesli. Po odznení vplyvu pandemických výdavkov sa eurofondy spomalili a v treťom štvrťroku tohto roka dokonca medziročne klesli pri slabom čerpaní vo väčších infraštruktúrnych projektoch, vrátane životného prostredia, či pri projektoch regionálneho rozvoja, elektronizácie verejnej správy a podpory výskumu a inovácií. „Tento vývoj zatiaľ nezastavili ani administratívne opatrenia vlády na urýchlenie čerpania,“ upozornil analytik NBS.
Napriek doteraz nevyužitej šanci podľa neho príležitosť pomôcť ekonomike a zvýšiť jej odolnosť voči šokom cez eurofondy pretrváva. Očakáva, že postupným prechodom do „normálu“ bude ustupovať vplyv protipandemických projektov podpory zamestnanosti, podnikania a zdravotníctva a zároveň sa bude zvyšovať aktivita v ostatných oblastiach s cieľom stihnúť vyčerpať európske prostriedky do konca roku 2023. Dovtedy je potrebné využiť zdroje EÚ z programového obdobia 2014 až 2020.
„Do perspektívy vstupujú aj nové zdroje z programového obdobia 2021 – 2027 a ďalšie iniciatívy EÚ, najmä investície z plánu obnovy do digitalizácie, nízkouhlíkovej ekonomiky, vzdelávania a efektívnejšieho fingovania verejných služieb,“ poznamenal Labaj. Spolu s investíciami by sa podľa neho mali prijímať aj potrebné reformy, ktoré by smerovali k lepšej tvorbe a prerozdeľovaniu hodnôt v ekonomike. „V opačnom prípade efekt fondov EÚ môže byť krátkodobý a málo účinný, resp. negatívny, ak si navykneme žiť z prostriedkov únie,“ dodal analytik NBS.
(SITA, be;su)
Odporúčané články
Slovensko vyrába jednu z najčistejších foriem elektrickej energie vo svete, napriek tomu však na spoločnom trhu EÚ platí za elektrinu výrazne vyššie ceny ako mnohé západoeurópske štáty. Tento paradox podčiarkuje analýza Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorá odhaľuje nefunkčnosť vnútorného trhu s elektrinou v rámci Európskej únie.
Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) je dopravným partnerom Trenčína – Európskeho hlavného mesta kultúry 2026. V spolupráci s Kreatívnym inštitútom Trenčín prináša kultúrne zážitky priamo do vlaku. Počas roka 2026 sa spoločenský vozeň v diaľkových spojoch na trase Bratislava – Košice premení na priestor, kde cestovanie bude súčasťou programu.
Štátne hospodárenie vstúpilo do roku 2026 v citeľne horšej kondícii než pred rokom. Ku koncu januára dosiahol štátny rozpočet hotovostný schodok 346,6 milióna eur. To predstavuje medziročné zhoršenie o 184,6 milióna eur, teda o viac než 113 %. Kým vlani bol deficit v rovnakom období na úrovni 162 miliónov eur, tentoraz sa kombinácia slabších príjmov a výrazne rýchlejšie rastúcich výdavkov podpísala pod najhorší januárový výsledok za posledné roky.
