Schválili daň z novostavieb
AKTUALIZOVANÉ
Na štvrtkovom mestskom zastupiteľstve schválili poslanci Všeobecne záväzné nariadenia o miestnom poplatku za rozvoj. Samospráva vďaka tomu získa príjmy z každej novej výstavby.
Nariadenie vstúpi do platnosti v januári budúceho roka. Predmetom poplatku teda budú stavby, ktorých právoplatné stavebné povolenie nadobudne účinnosť po 1. januári 2020. Pre budovy určené na bývanie, podnikanie, administratívu a priemysel, ktoré sa postavia na území mesta, VZN stanovuje poplatok vo výške 35 eur za meter štvorcový podlahovej plochy v jej nadzemnej časti. Ide o najvyššiu sumu, ktorú zákon umožňuje od stavebníkov vyberať.
Pre stavby určené na poľnohospodárske účely a vodné hospodárstvo mimo centra Košíc je poplatok nižší. Za stavby na území väčších mestských častí to bude 7 eur, v menších častiach mesta zaplatí stavebník 3,50 eur za štvorák.
[ad][/ad]Poplatok sa netýka stavieb, ktoré slúžia verejnosti, ako školy, zdravotnícke, kultúrne, športové zariadenia či zariadenia sociálnych služieb. Oslobodené sú aj stavby o výmere do 60 metrov štvorcových. Nedotkne sa ani rekonštrukcií.
Radnica podľa odhadov stavebného úradu počíta pre rok 2020 s výnosom okolo 500-tisíc eur. Optimistické odhady hovoria až o sume do milióna eur.

Koľko pripadne mestským častiam?
Poplatky bude vyberať magistrát, pod ktorý spadajú referáty stavebného úradu. Príjem z poplatku sa prerozdelí medzi mesto a mestské časti.
„Mestské časti sú podfinancované, na rozvoj nemajú prostriedky. Poplatok vítam, ak peniaze pristanú na účtoch mestských častí,“ uviedla starostka sídliska Nad jazerom Lenka Kovačevičová. Podľa nej by sa mali peniaze rozdeliť minimálne v pomere 50 ku 50. K tomu sa priklonili aj poslanci Ľubomír Grega (KAN) či Ladislav Strojný (KAN), podľa ktorého by bol takýto pomer férový.
Starosta KVP Ladislav Lorinc navrhol, aby sa peniaze rozdelili v pomere 30 ku 70 v prospech mestských častí. Ako budú peniaze nakoniec rozdeľované určí štatút mesta. Primátor má návrh na jeho zmenu predložiť na decembrovom zasadnutí mestského zastupiteľstva.

Na rozvoj infraštrukúry
Miestny poplatok za rozvoj môžu mestá a obce vyžadovať od stavebníkov od roku 2017. Získané prostriedky sa podľa zákona môžu použiť na budovanie miestnych komunikácií, parkovísk, parkov, verejného osvetlenia, zariadení starostlivosti o deti, na poskytovanie sociálnych, športových a kultúrnych služieb, či sociálneho bývania.
VZN umožňuje použiť výnos z poplatku aj v inom katastrálnom území než v akom sa nachádza novostavba. Časť, ktorá pripadne mestu, podľa Polačeka nezíska samotné mesto, ale budú použité v ostatných mestských častiach na budovanie infraštruktúry, ktorá bude kvôli stavebnému rozvoju a novej výstavbe potrebná.
Milan Lesňák s vyberaním poplatkov nesúhlasí, a nepovažuje to za šťastný návrh. „Nie je to bič na developera, zaplatia to spotrebitelia, mladé rodiny,“ argumentoval počas diskusie.

Odporúčané články
Vláda SR na svojom stredajšom zasadnutí s pripomienkami schválila návrh Akčného plánu zvýšenia bezpečnosti železničnej dopravy na Slovensku, ktorý na rokovanie predložil minister dopravy. Súčasťou uznesenia je séria úloh súvisiacich s prípravou a realizáciou projektov európskeho vlakového zabezpečovacieho systému ETCS a s povoľovaním modernizačných stavieb financovaných z Programu Slovensko a európskeho nástroja CEF.
Prezident Peter Pellegrini nepodpíše zákon, ktorým sa transformuje Úrad na ochranu oznamovateľov na Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti ani po prelomení jeho veta parlamentom. Ako uviedol v zverejnenom videu, dôvody, ktoré uviedol pri vetovaní zákona trvajú aj naďalej. Zákon však v prípade prelomenia veta hlavy štátu platí aj bez jej podpisu.
Počet pacientov vyžadujúcich dialýzu na Slovensku opäť stúpol. Najnovšie údaje Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) ukazujú, že v roku 2024 bolo na pravidelnej dialyzačnej liečbe 4 445 ľudí, čo predstavuje nárast o 2,7 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.