Situácia na Ukrajine je možno najhoršia od konca druhej svetovej vojny. Slovensko vypracovalo obranné plány
Na dnešnom rokovaní bezpečnostnej rady sa rozoberala situácia na hranici Ukrajiny a Ruskej federácie. Dôraz kládli na definovanie situácie, ktorá prebieha na východe, juhovýchode a už aj na severe Ukrajiny. Rozoberali aj vplyvy, ktoré spomínaná situácia môže mať a má na Slovenskú republiky. Bezpečnostná rada bude v rokovaniach pokračovať aj zajtra (26. 1.). Na zajtrajšom rokovaní dostanú členovia komplexný a realistický vojenský a spravodajský brífing. Informoval o tom minister obrany Jaroslav Naď na tlačovej besede.
Situácia na Ukrajine je veľmi vážna. „Dovolím si povedať, a tak sme to prezentovali aj na rokovaní bezpečnostnej rady, že z hľadiska európskeho kontinentu je tá situácia možno najhoršia od konca druhej svetovej vojny,“ uviedol minister obrany. Podľa jeho slov je momentálne na hranici Ukrajiny a Ruska zhromaždených okolo 130 000 vojakov Ozbrojených síl Ruskej federácie. Okrem ďalších desiatok tisíc evidujú aj vojenskú techniku, ktorá nemá len obranný charakter. „Zároveň môžem otvorene povedať, že evidujeme nasadenie techniky, ktorá svojim dosahom už zasahuje aj na územie Slovenskej republiky,“ doplnil Jaroslav Naď.
Od októbra minulého roka dochádza kontinuálne k zásadnému navýšeniu vojakov Ruskej federácie na hranici s Ukrajinou. Minister Naď uviedol, že v súvislosti s touto situáciou má Slovensko už vypracované obranné plány, pretože podľa jeho slov môžu byť dopady na Slovensko zásadné aj v prípade, že by nedošlo k priamemu vojenskému ohrozeniu územia Slovenskej republiky. Konkrétne spomenul migračnú vlnu, ekonomické a sociálne aspekty. „Akákoľvek kríza vojenského charakteru na Ukrajine má priamu reflexiu k situácii na Slovensku,” vyhlásil minister obrany. Obranné plány, ktoré vypracovali sú priamo naviazané na bezpečnostnú situáciu na Ukrajine. Situáciu naďalej monitorujú a prijímajú opatrenia tak, aby zaistili bezpečnosť a obranu Slovenskej republiky, územia a bezpečnosť a ochranu občanov SR.
Minister zahraničných vecí Ivan Korčok informoval o tom, že Severoatlantická aliancia sa snaží spory s Ruskom vyriešiť diplomaticky. Niektoré požiadavky, ktoré Ruská federácia požaduje, nie sú podľa slov ministra zahraničných vecí ani len rokovateľné. „Pretože tie by prepisovali celú bezpečnostnú architektúru, tie by prepisovali ten svet, do ktorého Slovenská republika vstúpila a ostatné štáty po roku 1989. Ten svet, v ktorom platí, že nie sú to iné štáty, ale sú to občania týchto štátov, ktorí rozhodujú o tom, kde ich krajiny budú patriť vrátane toho, aké bezpečnostné garancie si zvolia. O tomto sa rokovať nedá,“ uviedol minister zahraničných vecí.
Ivan Korčok zároveň informoval aj o tom, že už v tomto týždni by mali Spojené štáty po konzultácii so spojencami doručiť odpovede Ruskej federácii. Bez týchto odpovedí v písomnej forme sa Ruská federácia odmietla ďalšieho kola rokovania zúčastniť.
EÚ podľa slov Korčoka v týchto chvíľach rokuje v prípravných výboroch o situácii, v ktorej by bolo zavedenie sankcií nevyhnutné. Potvrdil, že sa pripravuje sankčný balík, ktorý je súčasťou diplomatického riešenia situácie.
Zdroj: (Tlačová beseda Jaroslava Naďa a Ivana Korčoka, ZL)
Odporúčané články
Kybernetický útok na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky patrí podľa Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI) k najvážnejším varovaniam pre štát za posledné roky. Incident spôsobil nasadenie štátnych kybernetických špecialistov z jednotiek CSIRT v rámci Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) a z Národného bezpečnostného úradu (SK-CERT).
Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) rastie počet neodborne vyučovaných hodín fyziky a informatiky, pričom v rámci Slovenska sú problémy aj s technickou, etickou výchovou a občianskou náukou. IVP uvádza, že pri každom z týchto predmetov viac ako 30 percent hodín odučí nekvalifikovaný učiteľ. Zaujímalo nás, ako sú na tom s počtom kvalifikovaných učiteľov základné a stredné školy v Košiciach. Otázky sme adresovali učiteľom ZŠ a SŠ, Magistrátu mesta Košice aj Košickému samosprávnemu kraju.
Od spustenia košického obchvatu ho využilo približne pol milióna vozidiel. Z veľkej časti išlo o nákladnú dopravu. Informovali o tom z mediálnej komunikácie Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). Po približne dvoch mesiacoch od otvorenia nového, 14-kilometrového úseku pri Košiciach sa podľa NDS poradilo dostať z metropoly východu 90 percent tranzitnej nákladnej dopravy. Denne cezeň prejdú približne tri tisícky ťažkých nákladných vozidiel.


