Slováci si mesačne dokážu odložiť bokom 113 eur

Slováci si začínajú čoraz viac uvedomovať dôležitosť sporenia a výška ich mesačne odloženej sumy rastie. Peniaze sú určené predovšetkým ako rezerva v prípade neočakávaných udalostí, či na nákup hodnotnejších vecí v budúcnosti.

Ukázal to prieskum agentúry IMAS pre skupinu Erste Group.

Až 43 % Slovákov nad 15 rokov označilo, že je pre nich sporenie veľmi dôležité. Medziročne tento podiel vzrástol až o 12 percentuálnych bodov (p.b.). Keďže sa prieskum uskutočnil v septembri tohto roka, jednou z možných príčin je aj uvedomenie si významu úspor v dôsledku pandémie.

„Okrem toho sa ďalších 43 % ľudí aspoň čiastočne priklonilo k tomu, že sporenie zohráva významnú úlohu. To nám hovorí, že až 86 % Slovákov si uvedomuje význam vytvárania si finančnej rezervy, čo je veľmi dobrým signálom,“ konštatuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Úspory doménov žien 

Prieskum tiež ukázal, že väčší význam úsporám pripisujú ženy a predovšetkým mladí ľudia do 30 rokov. Najčastejšie využívané produkty sú sporiace účty, ktoré vlastnia približne tri štvrtiny Slovákov, nasleduje sporenie prostredníctvom životného poistenia, ktoré využíva približne každý druhý človek nad 15 rokov.

„V priemere si Slováci mesačne dokážu odložiť 113 eur. Približne u pätiny opýtaných vidíme, že bola schopná odkladanú čiastku za posledné roky zvýšiť,“ priblížil analytik.

Títo respondenti najčastejšie ako dôvod uvádzali vyšší príjem domácnosti, prechod z nezamestnanosti do práce, alebo jednoducho mohli šetriť viac, keďže žiadne väčšie položky nenakupovali.

Rovnako pätina opýtaných označila možnosť, že sa ich mesačne usporená suma znížila. Okrem vyšších nákladov na život bola jednou z najčastejších príčin pandémia nového koronavírusu.

„V situácii, ktorú zažívame približne od polovice februára, môžu byť príjmy pracovníkov významne ovplyvnené práve cez nárast nezamestnanosti či zmeny pracovného času,“ myslí si Horňák.

Ak napríklad firma pracuje iba na dve zmeny, zamestnanci prichádzajú nielen o odpracované hodiny, ale aj o príplatky za prácu nadčas, v noci, vo sviatok, čo má v niektorých prípadoch aj výraznejší vplyv na výšku vyplatenej mzdy. Aspoň čiastočne vykrývajú tieto výpadky kompenzácie štátu.

Pokračovanie článku je na ďalšej strane. 

Odkladajú peniaze na starobu

Až 97 % respondentov označilo možnosť, že svoje úspory vytvára pre prípad neočakávaných udalostí. Približne tri štvrtiny deklarovali, že účel týchto peňazí je aj na väčšie nákupy či renovácie, asi polovica ľudí odkladá peniaze na starobu.

„Populácia starne a počet pracujúcich na jedného dôchodcu podľa projekcií výrazne klesne. Aj to je dôvod, prečo je potrebné odkladať si na dôchodok aj inou cestou, než sa len spoliehať na štátne dávky,“ hovorí Horňák.

Možností je podľa neho niekoľko, napríklad druhý a tretí pilier, životné poistenie či rôzne investičné produkty.

Slováci sa zároveň čoraz viac cítia istí v otázkach financií. Až 43 % označilo, že sú dobre informovaní o finančných témach či bankových produktoch. Medziročne tento podiel stúpol o štyri percentuálne body.

„Pre dobré finančné plánovanie je nevyhnutné mať prehľad o svojich financiách a produktoch, ktoré na trhu existujú, aby si každý mohol vybrať tie, ktoré sú pre jeho finančnú situáciu najvýhodnejšie. Vo všeobecnosti sa odporúča mať finančnú rezervu aspoň vo výške troch až šiestich mesačných platov a voľné finančné zdroje diverzifikovať,“ dodal Horňák.

(TASR)