Slovenská lesnícka komora vyzýva poslancov, aby nepodporili zákon o ochrane prírody
Slovenská lesnícka komora v otvorenom liste vyzýva poslancov, aby nepodporili zákon o ochrane prírody. Presun pozemkov v národných parkoch pod Štátnu ochranu prírody (ŠOP) SR môže podľa komory viesť ku korupcii.
„Väčšina obzvlášť cenných lesov, ktoré si zaslúžia ochranu, sú v takom stave práve vďaka dodržiavaniu medzinárodných štandardov trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch a ich aktívnej ochrane proti škodlivým činiteľom, ktorú zabezpečujú na vlastné náklady a s odbornou starostlivosťou vlastníci a užívatelia lesov,“ píše v liste predseda Slovenskej lesníckej komory Milan Dolňan.
Komora upozorňuje na neobmedzený a neregulovaný stavebný boom vo Vysokých Tatrách, ktorý má byť výsledkom práve spoločného postupu developerov a orgánov štátnej starostlivosti o životné prostredie či odborných organizácií štátnej ochrany prírody. Presun lesných pozemkov pod správu ŠOP je podľa komory snahou o absolútnu a neobmedzenú kontrolu pozemkov a finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a eurofondov určených na boj s klimatickou krízou.
Zdroj: (SITA, it;kh;bfe)
Odporúčané články
Modernizácia električkovej trate (MET) na sídlisku Nad jazerom sa už zdarne prehupla do svojej druhej polovice. Momentálne všetko nasvedčuje tomu, že dodržaný bude aj zmluvný termín ukončenia stavebných prác, ktorý je naplánovaný na prelom júla a augusta.
Vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Košiciach bolo uvedené do prevádzky prvé plnohodnotné pracovisko kardio MR vo východoslovenskom regióne. Východoslovenský kardioústav tak prináša komplexnú magnetickú rezonanciu srdca pre dospelých aj detských pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami, čím sa zásadne zlepšuje dostup nosť špecializovanej diagnostiky na východnom Slovensku.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
