Slovenská pošta vydá známku s dielom švajčiarskeho rytca 17. storočia
Slovenská pošta vydá v pondelok 18. októbra poštovú známku Umenie: Matthäus Merian (1593 – 1650). Vychádza vo forme hárčeka s jednou známkou, ktorá bude mať rozmery 54,4 x 44,4 mm, vrátane perforácie. Na hárčeku je rytecký prepis diela „Pohľad na Bratislavu“ od švajčiarskeho rytca 17. storočia Matthäusa Meriana. Známka je tvorená detailom veduty s Bratislavským hradom a Dómom sv. Martina. Ako informovala hovorkyňa Slovenskej pošty Iveta Dorčáková, nominálna hodnota známky je 2,2 eura.
Spolu so známkou vydajú aj obálku prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 18. októbra 2021 a domicilom mesta Bratislava. Na prítlači FDC je zobrazený portrét Matthäusa Meriana od norimberského rytca Joachima von Sandrarta (1608 – 1688). FDC pečiatku tvorí figurálny motív chodca zo spodnej časti hárčeka. Autorom výtvarného návrhu hárčeka, FDC a FDC pečiatky ako aj rytiny hárčeka a FDC obálky je akademický maliar Rudolf Cigánik.
Martin Čičo zo Slovenskej národnej galérie priblížil, že Merian je na Slovensku známy predovšetkým vedutou Prešporku (Bratislavy), jedinou z územia dnešného Slovenska. Tú zaradil do svojho historicko-geografického knižného diela Archontologia cosmica vydaného vo Frankfurte nad Mohanom v roku 1638. Podotkol, že veduta predstavuje prakticky prvý a na dlhé obdobie vzorový pohľad na mesto zo severnej strany, čím vyvážila južné pohľady od Dunaja vytvárané už viac ako 50 rokov predtým. Merian patril vo svojej dobe k najplodnejším tvorcom a vydavateľom nielen v Nemecku, ale v podstate aj v celoeurópskom meradle.
„Pre svoje obchodne úspešné projekty tak mohol zamestnávať stále viac a viac dobrých grafikov. Na druhej strane, zaužívanú trojčlenku v signatúrach listov – tvorca predlohy, výkonný grafik a vydavateľ – často a vedome zužoval na svoje meno, ktoré sa stávalo firemnou značkou a práca jeho spolupracovníkov v dielni tak ostávala anonymná,“ objasnil a dodal, že to je tiež dôvod, prečo sa nevie, kto je autorom pôvodnej kresby pohľadu. Podľa neho však možno predpokladať, že išlo o staršiu predlohu, keďže v roku vydania veduty naberal hrad počas „pálffyovskej prestavby“ v rokoch 1635 – 1649 podobu pravidelného castella, ktorá už pripomínala tú dnešnú.
Zdroj: (SITA, kh;adz)
Odporúčané články
V košickej mestskej hromadnej doprave dôjde od nedele 8. marca k dočasným zmenám. Dopravný podnik mesta Košice (DPMK) upozorňuje cestujúcich, že úpravy trás sa dotknú viacerých autobusových liniek pre pokračujúce práce na Rastislavovej ulici.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
V lesoch pri Košiciach budú počas marca prebiehať plánované ťažbové práce, ktoré sa dotknú aj obľúbenej cyklotrasy medzi obcou Sokoľ a Kráľovou studňou. Mestské lesy Košice upozorňujú návštevníkov, že v dotknutom úseku sa bude pohybovať lesná technika a prejazd po lesnej ceste môže byť dočasne obmedzený.
