Slovenské domácnosti zaplatia za dodávku elektriny menej ako rakúske či české
Aj napriek zdražovaniu energií naprieč celou Európou budú slovenské domácnosti na tom lepšie ako susedia z Čiech alebo Rakúska. Konštatuje to slovenský Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) po porovnaní ponúkaných regulovaných cien u našich západných susedov pre domácnosti s tými našimi. „Vďaka regulácii budú mať domácnosti a malé podniky na Slovensku v roku 2022 oveľa miernejší nárast ceny dodávky elektriny (dodávka tvorí cca 40 % koncovej ceny elektriny), a to aj v porovnaní s našimi susednými krajinami,“ uviedol hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.
Podľa výpočtov slovenského regulačného úradu by mala slovenská domácnosť s priemernou ročnou spotrebou elektriny 2,2 megawatthodiny zaplatiť v budúcom roku za dodávku elektriny celkovo zhruba 197 eur. Takú istú rakúsku domácnosť by mala dodávka elektriny vyjsť na 321 eur a českú dokonca 400 eur. Medziročne tak slovenskej domácnosti v budúcom roku vzrastie cena za dodávku elektriny o približne 4 eurá za mesiac, rakúskej necelých 11 eur a českej o vyše 13 eur.
Podobne je to aj pri domácnostiach, ktoré elektrinou vykurujú. Slovenská domácnosť s priemernou spotrebou 8,7 megawatthodiny za rok zaplatí v budúcom roku za dodávku elektriny celkovo zhruba 643 eur. Rakúska domácnosť 1 156 eur a česká 1 261 eur. Slovenským domácnostiam, ktoré elektrinou vykurujú, tak v budúcom roku medziročne vzrastú ceny za dodávku elektriny o 14 eur za mesiac, rakúskym o 41 eur a českým o necelých 47 eur.
„Súčasná situácia potvrdzuje, že spôsob regulácie tak ako ju v Slovenskej republike nastavil a uplatňuje ÚRSO zabezpečuje nielen stabilitu regulovaných cien pre zraniteľných odberateľov, ale dáva priestor aj pre samotných dodávateľov elektriny, aby mohli efektívne manažovať veľkoobchodné riziko pri nákupe pre regulovaných zákazníkov,“ konštatoval na záver predseda ÚRSO Andrej Juris.
ÚRSO neporovnal ceny za dodávky elektriny pre domácnosti s našim severným a južným susedom, teda s Poľskom a Maďarskom. „Porovnanie s Českom sme si vybrali vzhľadom na spoločnú federálnu nielen energetickú minulosť a podobnú dlhodobú filozofiu pri nastavovaní regulačného rámca, čo je rozdiel oproti Maďarsku a Poľsku. S Rakúskom sa v tomto prípade porovnávame ako s blízkym susedom a krajinou, ktorá má top energetickú legislatívu a úroveň regulácie v EÚ a ACER,“ zdôvodnil pre agentúru SITA Igaz. Úrad podľa neho bude ďalej túto problematiku sledovať a robiť ďalšie porovnávania aj v iných komoditách a aj s ďalšími krajinami.
Zdroj: (SITA, md;qq)
Odporúčané články
Na jeho vznik upozornila mestská časť (MČ) na sociálnej sieti s tým, že združenie má aj podporu vedenia MČ. „Cieľom bude budovať bezpečnejšie sídlisko a byť očami a ušami pre obe policajné zložky. Aby sa naše deti, naši seniori, ale aj všetci obyvatelia cítili bezpečnejšie a budovali si všetci väčšiu úctu k našej MČ a k sebe navzájom,“ uviedla mestská časť.
Ukrajina očakáva, že v roku 2026 dostane 40 až 45 miliárd eur zo zmrazených ruských aktív v celkovej sume 210 miliárd eur. Ako referuje web Espreso TV, na utorňajšej tlačovej konferencii to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
V metropole východu vyhlásili v noci z piatka na sobotu prvý kalamitný stupeň v súvislosti s nepriaznivou poveternostnou situáciou.