Slovenské elektrárne pracujú na diverzifikácii dodávok jadrového paliva, nie je to však vôbec jednoduché

Slovenské elektrárne pracujú na diverzifikácii dodávok jadrového paliva. Trh dodávateľov certifikovaného jadrového paliva pre bloky VVER 440 je však podľa slovenského dominantného výrobcu elektriny mimoriadne limitovaný.

„Sme ochotní komunikovať a rokovať s ktorýmkoľvek potenciálnym výrobcom paliva pre naše elektrárne. Takéto palivo musí prejsť procesom licencovania, v ktorom musí byť preukázané, že jeho použitie bude bezpečné. Bez úspešného preukázania bezpečnej prevádzky paliva nie je možné nové palivo použiť,“ povedala pre agentúru SITA hovorkyňa Slovenských elektrární Oľga Baková.

Do všetkých reaktorov typu VVER 440, ktoré sú v prevádzke (Maďarsko, Česko, Fínsko, Bulharsko) , a ktoré máme v jadrových elektrárňach Mochovce i Bohunice, v súčasnosti dodáva jadrové palivo len ruská spoločnosť TVEL. Slovenské elektrárne sa aj v minulosti snažili aspoň sčasti diverzifikovať dodávky jadrového paliva. Pred zhruba siedmimi rokmi dokonca uzatvorili s francúzskou spoločnosťou Areva zmluvu, tá ale bola iba o dodávke obohateného uránu pre jadrové palivo dodávané ruskou firmou. „Spoločnosť Areva nedodávala jadrové palivo a nemá schopnosť vyrobiť ho pre Slovenské elektrárne,“ upozornila Baková. Zmluva bola účinná do roku 2020.

Európska únia dokonca pred siedmimi rokmi, teda rok po anexii poloostrova Krym Ruskom, poskytla ôsmim spoločnostiam medzi ktorými bola aj slovenská spoločnosť VUJE dotáciu dva milióny eur. Tá mala slúžiť na diverzifikáciu dodávok paliva pre reaktory ruského typu VVER. Slovenské elektrárne sa na projekte nepodieľali. „Podľa našich informácií však tento projekt skúmal podmienky, nevyhnutné pre licencovanie paliva. Nešlo o vypracovanie licenčnej dokumentácie a realizovanie licenčného procesu,“ konštatovala Baková.

Vymeniť ruské jadrové palivo v slovenských atómových elektrárňach za iné nie je také jednoduché. Podľa Úradu jadrového dozoru SR (ÚJD) výmena paliva za napríklad západného typu si vyžaduje veľa projektantskej práce a príprav. Podľa predsedníčky ÚJD Marty Žiakovej, vôbec nejde o jednoduchý proces. „Je to veľmi ťažké. Dá sa to v dnešnej technickej dobe, ale ten proces, keď začínate používať iné palivo, je dosť zdĺhavý. Musíte preskúmať všetky bezpečnostné aspekty, ktoré sú s tým v rámci predpísaných požiadaviek spojené. Nemôže prísť k poškodeniu nielen samotného paliva, ale ani primárneho okruhu jadrového reaktora,“ povedala Žiaková.

Zdroj: (SITA, md;it)