Slovenskí žiaci výrazne zaostávajú v chápaní klimatickej krízy
Slovenskí žiaci výrazne zaostávajú v chápaní klimatickej krízy oproti študentom v iných krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Kým v štátoch OECD dokáže 63 percent žiakov vysvetliť vplyv emisií oxidu uhličitého na zmenu klímy, na Slovensku ide o zhruba 42 percent žiakov. Informuje o tom komunikačná manažérka občianskeho združenia Živica Eva Sládková v tlačovej správe.
„Dnes nestačí urobiť raz za rok aktivity ku Dňu zeme a pár násteniek. Vzdelávanie musí reagovať na klimatickú zmenu a pripravovať mladých na riešenie jej dôsledkov. Školy zapojené do programu Zelená škola to robia už teraz, ostatné to čaká v najbližšom období,” uviedla manažérka programu Zelená škola združenia Živica Zuzana Gallayová.
Štátny pedagogický ústav v uplynulom roku začal prípravu zmien v kurikule základného vzdelávania. Vo vzdelávacej oblasti kurikula s názvom Človek a príroda sa podľa cieľov majú žiaci zapájať do identifikácie riešenia environmentálnych problémov či ochrany prírody. Cieľom je schopnosť regionálne a globálne problémy identifikovať, reflektovať a adekvátne sa k nim vyjadriť. Tiež si uvedomiť, že svojou činnosťou môžu ovplyvňovať jednotlivé zložky životného prostredia aj samého seba. „Potrebujeme prejsť od teoretických informácií k zmene denného správania a fungovania organizácií vrátane škôl. Je nutné robiť to, čo učíme. V programe Zelená škola sa o to usilujú učiteľky spolu so žiakmi, napríklad cieľavedome znižujú množstvo spotrebovanej energie, ktorej výroba je kľúčovou príčinou produkcie oxidu uhličitého,” doplnila Gallayová.
Program Zelená škola učí deti, ako žiť v súlade s prírodou a byť k nej šetrný. Žiaci sa vlastnou prácou, aktivitami a skúsenosťami učia, čo je pre životné prostredie dobré a čo jej škodí.
Zdroj: (SITA, DSe;bfe)
Odporúčané články
Košická Hlavná ulica je opäť o čosi krajšia. Začiatkom tohto týždňa po vyše šiestich rokoch zmizlo oplotenie okolo ikonickej Urbanovej veže. Oplotenie bolo súčasťou každej fotografie tejto 45 metrov vysokej národnej kultúrnej pamiatky od 1. septembra 2019, keď sa v dvoch etapách začala s jej komplexným reštaurovaním a obnovou exteriéru.
Dôvodom sú nepriaznivé poveternostné podmienky, najmä snehová pokrývka a pretrvávajúce mínusové teploty, ktoré znemožňujú okamžitý zásah na všetkých nahlásených miestach.
Ako samospráva informovala, o spustení núdzového ubytovania včera rozhodol primátor Košíc Jaroslav Polaček (nezávislý). Ochranu pred mrazmi môžu ľudia bez domova nájsť v kontajnerových domoch v areáli Bytového podniku mesta Košice na Vyšnom Opátskom.
