Slovensko je jedinou z krajín OECD s neustálym a najvýraznejším úbytkom zdravotných sestier
Slovensko je jedinou z krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) s neustálym a najvýraznejším úbytkom sestier v systéme zdravotnej starostlivosti. V tlačovej správe o tom informoval riaditeľ Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) Lukáš Kober.
Priemerný počet sestier v krajinách OECD vychádza na 8,8, pričom na Slovensku je to 5,8 na tisíc obyvateľov. “Dávno sme sa dostali pod kritickú hranicu udržateľnosti bezpečnej a kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti,” konštatuje sa v tlačovej správe.
Prezidentka SK SaPA Iveta Lazorová upozorňuje, že Slovensku chýba alarmujúcich viac ako 16-tisíc sestier. Na aktuálny počet obyvateľov by Slovensko malo mať v systéme zdravotnej starostlivosti 47,7 tisíca sestier. “Treba vsak zdôrazniť, že prezentované údaje nereflektujú pandemické roky, kedy z nášho systému odišlo ďalších 1 876 sestier,” upresňuje Lazorová a dopĺňa, že normy určujúce počet sestier na nemocničné lôžko sa porušujú, nemáme dostatok sestier v ambulanciách, zariadeniach sociálnych služieb ani v komunitnej starostlivosti, nemáme ani školské sestry. “Je logické, ze sa nasledne porušuje aj Zákonník práce a sestry sú nútené realizovať iba zlomok z toho, čo by mali robiť, pretože im na to nestačia sily a ani čas,” upozorňuje prezidentka SK SaPA.
Sme jedinou krajinou z OECD, ktorá zaznamenáva kontinuálny pokles počtu ošetrovateľského personálu. Pre porovnanie, počtom obyvateľstva rovnaké krajiny ako Nórsko, Dánsko či Fínsko poskytujú svojim pacientom dvakrát až trikrát viac sestier ako Slovensko.
Zdroj: (SITA, it;avl)
Odporúčané články
V nadchádzajúcom týždni budú v Košickom kraji prebiehať plánované odstávky elektriny v zmenšenom rozsahu. Upozorňujeme obyvateľov dotknutých lokalít, aby svoje aktivity prispôsobili dočasnému prerušeniu dodávky.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
Mnoho migrantov preskočilo alebo oboplávalo dvojitý hraničný plot vyčnievajúci do mora alebo prešli hranicou počas odlivu.