Slovensko má dostatok plynu na nadchádzajúcu vykurovaciu sezónu
Slovensko má dostatok plynu na nadchádzajúcu vykurovaciu sezónu. Na utorkovej tlačovej besede to potvrdil minister hospodárstva Richard Sulík. „Dnes môžeme s konečnou platnosťou oznámiť, že Slovensko má plynu dosť na celú budúcu vykurovaciu sezónnu, teda až do konca marca 2023,” uviedol. Zásobníky sú podľa neho oproti celoročnej spotrebe naplnené na 49 %, čo je druhá najvyššia hodnota v Európe.
Minister zdôraznil, že Slovenský plynárenský priemysel (SPP) dokáže nahrádzať výpadky plynu, ktorý k nám prúdil z Ruska, či už plynom z Nórska alebo formou LNG. „Aj keď od zajtra nepritečie ani meter kubický plynu z Ruska, pokiaľ budú dodržané iné zmluvy, sme vybavení až do konca vykurovacej sezóny budúceho roku,” doplnil s tým, že sa to týka tak priemyselných podnikov ako aj domácností.
Pri dnešnom nastavení priemyslu teda podľa Sulíka nepríde k žiadnym obmedzeniam. Ako však upozornil, môže sa stať, že napríklad veľké firmy začnú masívne presúvať výrobu na Slovensko a budú teda logicky potrebovať viac plynu. “Tam sa môže stať, že dodatočné dodávky nebudú,” pripustil. Všetky odbery, ktoré však v slovenskom priemysle bežia dnes, budú podľa neho dodržané.
SPP zároveň počíta aj s tým, že niektoré dodávateľské firmy môžu skrachovať alebo môžu odovzdať svoje licencie. „Aj s týmto SPP ráta, aj na toto ma vytvorené rezervy,” uzavrel minister.
Zdroj: (SITA, it;zol)
Odporúčané články
Mesto Košice, v spolupráci s Visit Košice a Creative Industry Košice, vyhlásilo začiatkom marca grantovú výzvu na rok 2026. V rámci nej sú otvorené dva programy.
Vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Košiciach bolo uvedené do prevádzky prvé plnohodnotné pracovisko kardio MR vo východoslovenskom regióne. Východoslovenský kardioústav tak prináša komplexnú magnetickú rezonanciu srdca pre dospelých aj detských pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami, čím sa zásadne zlepšuje dostup nosť špecializovanej diagnostiky na východnom Slovensku.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
